Sympatický starnúci bard (*1948), stále však v skvelej fyzickej kondícii, s fešným výzorom nonkonformného profesora, v džínsach, tričku a postavou ala Mike Delfino (Zúfalé manželky). Taký image si zvolil legendárny gitarový majster smooth jazzu a odľahčeného fusion, trojnásobný nositeľ Grammy a top štúdiový hráč Larry Carlton pre svoj bratislavský koncert.

Vystúpil tu v triu so svojim synom Travisom na basgitare a rovnako mladým Gene Coyeom na bicích. Obaja mladíci vytvárali Larryho sólovke a melodickým linkám kultivovaný a presne odfukujúci rytmický základ a sem tam sa blysli efektnými sólami. Svoju gitarovú virtuozitu predviedol Larry v príjemnom melodickom light jazze, respektíve light jazzrocku šmrncnutého bluesom. Dá sa povedať, že kultivovane preváral dnes už historický štýl a melodiku fusion a jazzrocku 80-tych rokov, ktorý v tej dobe intenzívne spoluvytváral. Pamätáte si Crusaders (napríklad hit Street life)? Alebo Steely Dan? Duch a atmosféra ich hudby sa tu intenzívne pripomínali. Prekvapilo ma, koľko odvážlivcov predvádza na YouTube svoje gitarové karaoke, pri ktorom hrdo vybrnkávajú unisoná s Larrym v kľúčových hitoch tejto legendárnej smooth jazzovej kapely. Ajhľa, aký to dôkaz časuvzdornosti tohto štýlu.

Aj okolosediaci bratislavskí pamätnici a gitaristi si vystúpenie radostne užívali a riešili, ako taký zvuk dosiahnuť na domácej aparatúre. No napriek celkovej príjemnosti a možno aj vďaka akejsi „chill outovej“ uhľadenosti, som sa v závere už trochu nudil. Neprebralo ma ani repete Travisovej palcovej exhibície na basgitare ani prídavok, ktorý už znel ako úplne normálny hutný bigbeat. Napriek tomu to bol príjemne prostoreký, starinkou voňajúci koncert kultivovaného muzikanta. Ako chill out by potešil z reproduktorov v akomkoľvek bare či kaviarni.