To, že vystúpenie Allana Holdswortha v Bratislave je malým zázrakom, potvrdzuje viacero faktov. Po prvé, bol viackrát ohlasovaný, ale nikdy sa nekonal, po druhé, zázraky sa neodohrávajú pred množstvom ľudí, ale len pred pár jedincami a po tretie, nestávajú sa na veľkých verejných priestranstvách, ale skôr v maštaľkách či niekde v prírode.

Už je to niekoľko rokov, čo sa v Bratislave šírila správa, že v hudobnom klube Babylon bude Holdsworth. Nakoniec nebol a nezostal ani Babylon.Tak aj teraz len zopár náhodných návštevníkov Artfóra na Kozej ulici či Dr.Horáka na Medenej, zachytilo oznam predpredaja lístkov, že 2. novembra 2010 sa bude konať koncert vyššie uvedenej gitarovej hviezdy. Kto uveril a prišiel, do poslednej chvíle nevedel, či vlastne bude. Pútač na YMCE (pre pamätníkov bývalé kino Dukla), vytrvalo ohlasoval koncert Pudingu pani Elvisovej a tá trocha zasvätených, ktorá sa o siedmej večer zhromaždila pred budovou, sa len dozvedela, že koncert ak začne, tak o štvrť na deväť. Napätie vzrastalo a veľmi ho neznížilo ani zistenie, že na pódiu mierne obskúrneho hudobného klubu Randál, je skutočne postavená gitarová a basová aparatúra a rozložitejšia bicia súprava. Pochybnosti definitívne zmizli až po príchode samotného gitarového mága a jeho dvoch miništrantov, bubeníka Chada Wackermana a basistu Ernesta Tibbsa.

Kto je vlastne Allan Holdsworth? Nenápadný, neveľmi komunikatívny Angličan začínal ako klarinetista, aby nakoniec pre problémy s ušami skončil ako jeden z najvýznamnejších predstaviteľov spájania jazzu a rocku. Debutoval so svojou kapelou The Igginbottom koncom šesťdesiatych rokov (LP Igginbottom´s Wrench) a ja som ho prvý krát počul na LP trúbkára Iana Carra s názvom Nucleus zo začiatku sedemdesiatych rokov a už tam znel ako z iného sveta. Člen britskej avantgardnej jazzrockovej legendy Soft Machine, člen skupiny New Lifetime rovnako legendárneho bubeníka, priekopníka fusion music Tonyho Williamsa, účastník rôznych jazzrockových inštrumentálnych projektov (Jean Juc Ponty, Gong , Bill Bruford), člen krátkodobej superskupiny U.K. a nakoniec zakladateľ vlastnej skupiny IOU, ktorej prvá nahrávka zásluhou dobovej metalovej hviezdy Eddieho Van Halena ,veľkého obdivovateľa Allana Holdswortha , pritiahla pozornosť spoločnosti Warner Brothers a vyústila do Grammy nominácie s albumom Road Games.
Na veľmi úspešnom albume Metal Fatique z roku 1985, ktoré je na rozdiel od názvu skvelou, uvoľnenou hudbou, ho okrem iných hudobníkov doprevádza už Chad Wackerman, po Holdsworthovom presídlení do Kalifornie, stály spolupracovník až do dnešných dní. Celkove realizoval pod vlastným menom viac ako tucet albumov, patrí k priekopníkom hry na gitarový syntezátor Synth Axe a je absolútne jedinečným gitarovým štylistom. No a čo som týmto vlastne chcel povedať ? To, že tohoto unikátneho gitaristu mohlo vidieť a počuť asi 50 (nie 500 alebo 5000), ale päťdesiat divákov a poslucháčov dohromady! No nie je to zázrak?

A teraz ku koncertu. Vďaka tomu, že trio nehralo na doraz, tunelovitá akustika klubu neznemožnila počúvanie jednotlivých nástrojov. Dve päťdesiatkové combá Hughes a Kettner podporené ďaľšími dvomi reproduktorovými skrińami, pol tucta Magicstompov, (delaye, hally a čojaviem čo), volume pedály a bezhlavá, (alebo bezhlavovitá?) gitara značky Steinberg, to bola výbava Majstra Holdswortha. Začínal kedysi s Gibsonom SG, ktorý nahradili rôzne modifikácie Stratocastera s humbuckermi, neskôr vlastné modely firiem Ibanez alebo Carvin. Razantne nás uviedol do svojho hudobného sveta už prvou skladbou. Jeho typické legátové frázovanie, jemné ohýbanie tónov tremolovou pákou, typický dlhý skreslený tón (možno trochu viac drsný než na CD), čisté akordy hrané prstami (kto chce vedieť aké, nech si pozrie jeho knižku o hľadaní neobyčajného akordu), dlhé polytonálne linky (dávna inšpirácia Johnom Coltraneom), neobvyklá a nápaditá harmónia akordických tém, proste typická značka AH.

Výborne mu sekundoval basista Ernie Tibbs, hrajúci na šesťstrunovej basgitare, ktorý dodal aj jednu skladbu. Spoľahlivo“ tvrdil spodok“ v komplikovaných rytmoch a bohatých harmóniách nepravidelne štruktúrovaných Holdsworthových tém a v sólach si slušne pobehal po hmatníku veľkosti malej pristávajúcej plochy. Dlhoročný spoluhráč sediaci za rockovo ladenou bicou súpravou značky Drum Workshop Chad Wackerman sa predviedol v najlepšom svetle. Sprevádza Allana Holdswortha takmer tridsať rokov a ťažko si možno predstaviť bubeníka lepšie dotvárajúceho jeho hudobné predstavy. Úderný, ale dynamický, samozrejme presný, dostatočne farebný, v bicích sólach excelentne technický, proste jazzrockový bubeník “ par excellence“. Prišlo aj na typické pastorálne akordické plochy, evokujúce predstavu kozmického pastiera zaháňajúceho svoje stádo meteoritických ovečiek na opustenú hviezdu či piesne neznámeho národa z vesmíru seriálu Startrek.

A to je presne to. Allan Holdsworth poctivo vytvára svoj hudobný vesmír viac než štyridsať rokov. V začiatkoch svojej kariéry natoľko predbehol ostatný gitarový svet, že dlho bol označovaný za najpodceńovanejšieho gitaristu na svete. Postupom času ho hudobný svet dobehol a objavil a dnes jeho vplyv priznávajú a oceňujú tak rozdielni gitaristi ako rockoví Eddie Van Halen, Joe Satriani, Shawn Lane, Ritchie Kotzen či jazzoví Kurt Rosenwinkel alebo Jonathan Kreisberg. A on zostáva stále svoj, často imitovaný, ale ťažko napodobiteľný, vťahuje do svojho sveta len tých, ktorých jeho hudba zaujíma. Tak Allanovi Holdsworthovi, šesťdesiatštyriročnej legende fusion music (tú hudbu hral, keď ešte nemala názov), veľkému znalcovi a milovníkovi pivného moku, doprajme ešte veľa úspechov pri hľadaní „dokonalého tónu“ v jeho kalifornskom štúdiu, príznačne nazvanom “The Brewery“.