Charles Mingus, Jr. (22.4.1922 v Arizone, USA – 5.1.1979 v Mexiku), bol americký jazzový kontrabasista a skladateľ. Je dodnes považovaný za jedného z najvýznamnejších jazzových hudobníkov 20. storočia. Jeho jazzový žáner, v ktorom sa preslávil, je živelný hard bop s vplyvmi free jazzu, ale aj gospelu.
Narodil sa v Arizone, začal študovať hru na trombóne a violončele. Po čase prešiel na štúdium a hru na kontrabase, kde využíval technické prvky hry na violončele. Za svojho života vychoval množstvo mladých jazzových hudobníkov, pretože na svoje nahrávky si veľmi často pozýval mladých talentovaných hráčov. Nahral naozaj ohromné množstvo albumov a nahrávok. Všade kládol dôraz na kolektívnu improvizáciu a spätný vplyv orchestra na výkon sólistu. Charles Mingus bol ale aj komplikovanej výbušnej povahy, mal striedavé stavy tvorivého elánu a depresií. Za jeho prakticky neustále, až fyzické, konflikty s kolegami si vyslúžil prezývku „zlý muž jazzu“. Povestný je jeho útok na kolegu, skvelého trombónistu Jimmyho Kneppera, ktorému vlastne bezdôvodne, päsťou rozbil ústa a vyrazil predné zuby, takže Jimmy Knepper ako hráč na dychový nástroj vlastne skončil. Jeho jazzová invencia a prínos bol ale neuveriteľný a bol za života aj po smrti odmenený ohromujúcim počtom cien a ocenení. Charles Mingus trpel na stupňujúcu sa amyotrofyckú sklerózu (chorobný úbytok svalstva). Zomrel 56 ročný na ceste v Mexiku.
Album „Tijuana Moods“ nahral Charles Mingus v roku 1957 a sám ho považoval za „to najlepšie, čo kedy nahral“. V orchestri s ním spolu hrajú: Clarency Shaw – trúbka, Jimmy Knepper – trombón, Shafi Hadi – alt a tenorsaxofón, Bill Triglia – klavír, Dannie Richmond – bicie nástroje, Ysabel Morelová – spev a Frankie Dunlop – kastanety. V obsažnom dvojalbume sú nahrané jeho vlastné skladby (niektoré viackrát v alternatívnych prevedeniach) : „Dizzy Moods“, „Ysabel´s Table Dance“, „Tijuana Gift Shop“, „Los Mariachis“, „Flamingo“, „A Colloquial Dream“.
Tak toto je celkom výnimočný jazzový súdok! Ťažký moderný – hardbop až free jazz, kde poslucháča ale držia v stálom napätí skvelé-skvelé technické pasáže a improvizácie jazzmanov, obdivuhodná a moderná hudobná predstava, koncepcia, aranžmány a prevedenie. Skladby sú pretkávané španielskymi motívmi a zvukmi, a náhle sa znova vracajú do hard bopovej nosnej koncepcie. Keď si pozrieme dátum nahrávky – rok 1957, až sa nechce veriť, že aj dnes, po vyše 50-tich rokoch, je stále extrémne moderná aktuálna a objavná. Naozaj : po každej stránke skvelé!
