Jeff Lorber - klávesy, Eric Marienthal – altsaxofón, Victor Bailey – basgitara a Sonny Emory - bicie nástroje.

Jeff Lorber už vyše 30 rokov pôsobí v jazzových vodách, ako štúdiový hráč, producent a skladateľ. Svoje zoskupenie "Jeff Lorber Fusion" založil koncom sedemdesiatich rokov a stále si drží status jednej z najznámejších a najúspešnejších fusion formácií (v súčasnosti Jeff vystupuje ako sólový hráč s nestálou kapelou). So svojím aktuálnym albumom z roku 2010 "Now Is The Time" bol nominovaný na Grammy v kategórii Najlepší súčasný jazzový album. Vo viedenskom klube Porgy & Bess vystúpil spoločne s nemenej úspešným saxofonistom Eric Marienthalom (spolupracuje napríklad s Eugenom Botošom v skupine Finally), basgitarovou legendou Victor Baileym (Weather Report) a americkým bubeníkom Sonny Emorym (Earth, Wind & Fire).

O kvalite tejto zostavy určite pred koncertom nikto nezapochyboval, tak ako sa dalo dopredu tušiť, o aký štýl pôjde. Koncert sa niesol v znamení syntézy funky, jazzu a silných groove-ov v podaní rytmiky. Jeff na začiatku koncertu síce pochválil klavír značky Fazioli, ale počas hrania som si všimol, že sa cítil predsa len istejšie za svojou Yamahou Motif, kde nepotreboval natoľko ovládnuť klavírny "úhoz" (ospravedlnte čechizmus, ale u nás na to nemáme adekvátny výraz). Eric sa ukázal ako človek na správnom mieste a opäť dostal publikum do varu svojím hraním a aj svojím profesionálnym vystupovaním. Zostáva nám zhodnotiť ešte rytmiku, ktorá bola dokonalá, prirodzená a pre mňa osobne zaujímavejšia ako v popredí stojace duo Jeff - Eric. Sonny, pohodový chlapík so žuvačkou a paličkami spoločne s Victorom, človekom, ktorý aj napriek ťažkej chorobe (úbytok svalstva) má stále radosť z hrania, boli pre mňa rozbehnutou lokomotívou, ktorá ťahala po celý čas. Gradácie vychádzali najmä zo zahusťovania basovej linky, ktorú podporovali bicie nástroje.

Čo dodať? Koncert sa niesol vo veľmi podobnom duchu, jediná vsuvka nastala po približne trištvrte hodine, kedy zaznelo pomerne lacné klavírne intermezzo. Bola to naozaj veľkolepá funky-smooth jazzová show, ktorá sa od hedonistického jazzu líšila vysokou pridanou hodnotou v podobe dua Emory - Bailey. Hlavne posledný menovaný pozdvihol koncert do hladiny, kde sa naozaj ťažko kritizuje.