Miss Jazz For Sale. Takto predstavil moderátor hlavnú hviezdu druhého večera košického festivalu, na ktorú všetci netrpezlivo čakali. Za dvadsať rokov histórie festivalu, vystúpila blonďavá Anna Maria Jopek na toto pódium v roku 2004 a 2006, už po tretíkrát.

V prvej piesni poeticky predstavila členov kapely, jednoducho ich mená zakomponovala do melódie a textu piesne. Pawel Dobrowolski sedel so súpravou bicích odhlučnený za plexisklom, no občas prebehával ku cajonu. Nechýbal ani saxofonista Piotr Nazaruk. Kontrabasista Robert Kubiszyn tiež neostal len pri kontrabase, ale striedal ho s akustickou basgitarou, ktorej zvuk do jemnejších skladieb pasoval výborne. Okrem Anny však hviezdil hlavne gitarista Marek Napiorkowski.

Zneli poľské ľudové piesne, ale aj vlastné, ktoré boli stále správne skombinované s aktuálnou farbou scény, ktorú zabezpečovalo profesionálne osvetlenie. Koncert si užívali ako diváci tak aj kapela, hlavne v krátkej unplugged časti, keď hrali sediac na okraji pódia. Mal som pocit, akoby sa koncert odohrával v mojej vlastnej obývačke. Hneď za tým vypálili hit na záver, a následne dva prídavky. Jednu dlhšiu jazzovku, a po neutíchajúcom vytlieskavaní ešte krátku zhudobnenú básničku o snehu. Skutočne príjemné vystúpenie príjemnej speváčky a skladateľky, ktoré sa určite oplatilo vidieť a počuť.