Hm, neviem, či mi vôbec prináleží písať o takej hviezde, akou Leszek Mozdzer je. Pre tých, ktorí nevedia, o koho ide, tak je to poľský klavirista v tých najlepších rokoch, ktorý spolupracoval a spolupracuje s mnohými hudobníkmi veľkého formátu, od amerických, či európskych. Je známy najmä svojou impresionistickosťou interpretáciou Chopinovej tvorby. V poslednom čase sa jeho albumy stávajú, nielen v domácom Poľsku, ale aj v zahraničí, veľmi obľúbenými. Ľudia ho zbožňujú. Doposiaľ má na konte vyše stovku nahraných albumov, pričom 12 vyšlo pod jeho menom. Taktiež je „ovešaný“ mnohými oceneniami z poľskej hudobnej scény - citujem Zbigniewa Preisnera: “… si osobne myslím, že Leszek je najlepším poľským klaviristom.”

Je to ozajstný klavírny genius. V Košiciach sa už predstavil, posledne pred dvoma rokmi, keď som navštívil jeho vystúpenie, na ktorom vystupoval sólovo. Vtedy hral hlavne Chopinove skladby. A teraz Leszek prišiel už aj so svojím dlho očakávaným dream teamom: Zohar Fresco - úžasný izraelský perkusionista a Lars Danielsson – vynikajúci švédsky kontrabasista.

Musím povedať, až nejak veľmi som sa netešil, pretože tieto kombinácie nástrojov príliš neobľubujem. No po tomto zážitku musím povedať, že to bolo preto, lebo som ešte nepočul hrať dobrého klaviristu, kontrabasistu a perkusionistu spolu. Už viem, prečo je tak veľmi ťažké dať dokopy štyroch ľudí zo štyroch krajín, Leszeka z Poľska, Larsa z Düsseldorfu, Zohara z Tel Avivu a zvukára zo Salzburgu; pretože sú perfektní a žiadaní!

Nechcem sa venovať Leszekovej hre na klavíri, ale celej formácií. Sú tak zohraní, že je to až absurdné! Kontinuálna melodická hra, hudobníkmi vzájomne dopĺňaná a obohacovaná ich feelingom, veľmi elegantná, silne atmosferická a impresionistická. Boli prítomné hudobné dialógy, dokonca medzi tamburínou a klavírom, ktoré perfektne zapadali do vývoja skladby. Celý koncert bol veľmi decentne predvedený a zanechal výborný dojem, poslucháč často ani nedýchal, aby si nenechal ujsť aj ten posledný najtichší tón. Z ich hudby ide neopísateľný pokoj a pohoda, uvoľníte sa, začnete premýšľať a potom zistíte, že to vlastne len sedíte v sále a počúvate Dream team Leszeka Mozdzera.

Veľmi ma zaujali Zoharove perkusie a veru vedel so svojím náradím narábať bravúrne. Zvončeky na čele, na nohách tiež niečo cinkajúce, namiesto metličiek ozajstné metly, korálky a mušle. A tá prstová technika pri hraní na bongo, waw! Zohar kde tu spieval vokály a občas (skladba Asta) bolo cítiť neistotu.

Larsova basgitara bola, presná, decentná, melodická, vždy zahraná tak, ako treba. Celá jeho hra bola taka elegantná, niečím výnimočná, na úrovni. Ale vedel to aj rozprúdiť dojemnými melodickými sólami, ktoré ma ozaj veľmi zaujali. Kontrabas vedel využiť na všetky strany: pobúchávaním, či šúchaním po tele basy do rytmu, hra slákom, i výborná prstová technika. Všimol som si, že pri niektorých pesničkách používal efekt, no veľmi jemnúčko.

Aby som to zbytočne nenaťahoval, táto formácia ma dostala a oslovila! Po prvotnej nedôvere si ich veľmi rád vypočujem znovu a znovu. Standing ovations na konci bolo úplne zaslúžené. Sú charizmatickí a neuveriteľne zohraní. Ešte som nepočul niečo tak melodické a atmosférické v takomto zložení. Rozhodne odporúčam všetkým, aj nejazzovo zameraným, Leszek Mozdzer Dream team Vás nesklame!