Paul Desmond (Paul Emil Breitenfeld), (25.11.1924 v SF Kalifornia - 30. mája 1977), bol a je (!) jednou z najvýraznejších a legendárnych jazzových osobností. Hráč na alt saxofón, skladateľ, aranžér, predstaviteľ a legenda jazzových štýlov cool jazz, west coast, mainstream. Preslávený spoluprácou s Dave Brubeck Quartetom, komponovaním skladieb v nepravidelných rytmoch 5/4, 7/4, 10/4, a najmä jeho nesmrteľnou skladbou Take Five. Narodil sa v San Franciscu. Začal hrať na husle a klarinete, zakrátko však prešiel k alt saxofónu. Ako študenta ho povolali do armády USA, ale nezúčastnil sa priamych bojov 2. svetovej vojny. Po skončení vojny sa vrátil do San Ffrancisca, kde sa stal najpopulárnejšou osobnosťou “jazzu západného pobrežia”. Známy bol aj svojim nekonečným a svojským humorom. Okrem jeho najvýznamnejšej spolupráce s kvartetom Dave Brubecka, spolupracoval aj s významnými jazzmanmi ako: Gerry Mulligan, Jim Hall, Chet Baker. Vynikajúci saxofónista, mal ľahký a technicky brilantný tón vo všetkých polohách nástroja. Na rozdiel od svojho životného priateľa Dave Brubecka, nebol schopný udržať si trvalejší vzťah so ženami a založiť si vlastnú rodinu. O to viac holdoval alkoholu, cigaretám a hazardu. Zomrel 52-ročný na rakovinu pľúc, pričom si ešte “pochvaľoval”, že “ale veď jeho pečeň je vo výbornom stave…”!
Album “TAKE TEN” nahral Paul Desmond (alt sax) v roku 1963 v NY s kvartetom, so spoluhráčmi : Jim Hall – gitara, Eugene Wright, Gene Cherico, George Duvivier – bass; Connie Kay – bicie nástroje. Skladby: “Take Ten” (P.Desmond), “El Prince” (P.Desmond), “Alone Together” (A.Schwartz), “Embarcadero” (P.Desmond), “The Theme From Black Orpheus” (L.Bonfa), “Nancy” (P.Silvers), “Samba De Orpheu” (L.Bonfa), “The One I Love Belongs To Somebody Else” (I.Jones), “Out Of Nowhere” (J.Green), “Embarcadero” Alternative Take (P.Desmond), “El Prince” Alternative Take (P.Desmond).
Nádherná, dokonalá ukážka majstrov coolu a west coast jazzu! Pamätám si, ako sme začiatkom 60-tych rokov zbožne počúvali ťažko zohnateľné LP platne a tiež rozhlasové relácie na krátkych vlnách “Jazz Hour” s Willysom Cannoverom. A pri hudbe Dave Brubecka a Paula Desmonda sme takmer ani nedýchali…! Krásny tón, logické, inteligentné a rozvážne vedenie melódie a sól a neznásilňujúci saxofónový prejav, plynúci ako zamatová stuha, to je to, čo dodnes obdivujem. Cool – a či necool, zimomriavky sú tu – a to je jasný dôkaz, že tento jazzový žáner a v tomto prevedení prestupuje celým telom až do duše. A vôbec nerešpektuje a neuznáva časové dimenzie! Paul Desmond - to je jednoducho paráda!
