Osobne som veľmi poctený, že môžem napísať niekoľko viet o koncerte hudobníka, ktorého už dlhé roky obdivujem, a ktorý patrí medzi najvýznamnejších a najvplyvnejších jazzových gitaristov súčasnosti.

Obrovská muzikalita, zmysel pre melodiku i netradičnú harmóniu, cit pre improvizáciu i zvukové plochy, inovatívne hudobné experimenty, ale hlavne okamžite rozpoznateľný rukopis s prvkami jazzového mainstreamu, country, blues, rocku, folku až po neohraničené vplyvy world music, to všetko možno skĺbiť v mene amerického gitaristu a skladateľa Bill Frisella. Tento držiteľ ocenenia Grammy za najlepší jazzový album roka 2005 (Unspeakable) sa po 15-tich rokoch predstavil vo viedenskom klube Porgy & Bess, spolu s brazílskym spevákom, gitaristom, perkusionistom a skladateľom Viniciusom Cantuária.

Cantuária je spevák a hudobník označovaný za novodobého Tomyho Jobima – ikony brazílskej bossa novy. V rámci európskeho turné prezentujú svoj najnovší spoločný album Lagrimas Mexicanas, ktorý oficiálne vyjde 25.januára 2011.

Dlhoročnú spoluprácu týchto hudobníkov dokazuje aj hosťovanie Billa Frisella na albumoch Viniciusa Cantuáriu - „Tucuma“ (1999), „Vinicius“ (2001), „Horse and Fish“ (2004) a „Samba Carioca“ (2010). Naopak Cantuária hosťoval na Frisellovom albume Intercontinental (2003), ktorý získal nomináciu Grammy na najlepší album v kategórii worldmusic.

Do posledného miesta zaplnený klub Porgy & Bess teda očakával výnimočnú hudobnú udalosť. Viniciusa Cantuáriu (spev, el. gitara – Gibson ES 175) a Bill Frisella (el. gitara – Fender stratocaster) sprevázal perkusionista Marivaldo dos Santos. Už rozostavenie tohto tria na pódiu naznačovalo, že pôjde o koncert plný hudobnej komunikácie. Hudobníci sedeli oproti sebe tak, aby na seba dobre videli, vytvorili si navzájom uvoľnenú, pohodovú atmosféru. Z dvoch do sterea zapojených gitarových komb Fender po pravej i ľavej ruke Bill Frisella, bola okamžite jasná jeho hudobná inšpirácia v dokonalom zvuku.

Decentnú atmosféru prvých dvoch piesní Mi Declaratión a Ligia, vystriedala energická samba Aquela Muhler s krásnymi spoločnými unisono vyhrávkami. Nasledovala opäť lyrická pieseň Lagrimas de Amor i inštrumentálna skladba To You, v ktorej svoje gitarové majstrovstvo popri Frisellovi preukázal aj Vinicius Cantuaria. Veľmi zaujímavo v tejto skladbe znel tlieskaný rytmický sprievod Marivalda dos Santos. Najvýraznejšou a najenergickejšou skladbou prvého kola bola titulná pieseň nového albumu Lagrimas Mexicanas. Ohromný aplauz jednoznačne dokazoval nadšenie viedenského publika.
Ešte hlbší umelecký zážitok z predvedených piesní mali nepochybne diváci, ktorí rozumeli portugalským textom. Ja som žiaľ medzi nich nepatril, no aj tak som so zatajeným dychom sledoval hudobné dianie plné zaujímavých rytmov, krásnej harmónie i nádherných Frisellových improvizácii.

Hudobne najsilnejší moment celého koncertu nastal v druhom kole, keď Vinicius Cantuaria odložil doprovodnú gitaru a postavil za Marivaldovu sadu perkusii. Samostatný priestor tak dostal Bill Frisell, ktorý doteraz decentne plnil úlohu sprevádzača brazílskeho speváka.
V trojminútovom sóle, ktoré bolo plne vo Frisellovej réžii sa rozozvučala jeho gitara v plnom nasadení. Gradujúce loopy a efektami upravené zvuky, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou jeho výrazu v „šamanskom“ sprievode dvoch perkusionistov, Frisell zakončil vkusným a odľahčujúcim country riffom. V tomto krátkom úseku koncertu kapela vyprodukovala toľko energie, ako vo všetkých predošlých piesňach dohromady. Bill Frisell ukázal, že má dokonalú kontrolu nad svojimi výrazovými prostriedkami, ktoré v tento večer štýlovo zameral najmä na projekt brazílskej hudby. Je to veľmi cenná vlastnosť tých najväčších hráčov, že sa dokážu prispôsobiť celku. Kiež by si to uvedomovali aj niektorí naši hudobníci...

Záverečnou skladbou Corcovado vzdal Cantuária hold svojmu legendárnemu predchodcovi Antoniovi Carlosovi Jobimovi. Funkovým groovom v jej závere kapela netradične, no dramaturgicky veľmi vhodne oživila túto krásnu a jemnú bossa novu.

Okrem skladieb z najnovšieho spoločného albumu Lagrimas Mexicanas odzneli aj skladby z Cantuáriových albumov „Horse & Fish“ (Quase Choro, Ligia...)“, „Cymbals“ (To You...) či z Frisellovho úspešného albumu „Intercontinenal“ (Perritos, Procisaao...).
Bolo nesmierne zaujímavé vidieť ako títo majstri predvádzajú naživo skladby, ktoré sme mohli doteraz počuť iba na štúdiových nahrávkach.

Lahodnou hudbou nasýtené publikum si burácajúcim aplauzom vytlieskalo ešte jeden prídavok z nového albumu – Calle 7. Na krásny hudobný zážitok i na osobné stretnutie s Billom Frisellom určite tak ľahko nezabudnem.