Coleman “Hawk” Hawkins Randolph (21.11.1904 v St.Joseph, USA - 19.5.1969), bol legendárny americký jazzový tenorsaxofónista. Podľa odborníkov bol Hawk prvý jazzový tenorsaxofónista, ktorý zaradil tenorsaxofón ako dôležitý sólový jazzový nástroj. Je typickým predstaviteľom swingu a éry swingových big bandov, ale svojou hrou sa neskôr zaslúžil o zaradenie aj medzi zakladateľov a legendy bebopu. Narodil sa v meste St.Joseph v štáte Missouri, začal sa učiť na klavír a violončelo, ale už ako 9-ročný začal hrať na saxofón. Ako 14-ročný už cestoval a hral na rôznych vystúpeniach v štáte Kansas. V roku 1923 sa usadil v NY a nastúpil do slávneho orchestra Fletcher Hendersona, kde sa zakrátko stal sólistom a hviezdou orchestra. Veľký vplyv mal na neho Louis Armstrong, ktorý bol tiež členom big bandu FH. V roku 1934 prijal pozvanie do orchestra Jacka Hyltona na koncerty v Európe a tu je veľmi významná aj jeho spolupráca v Paríži s Djangom Reinhardtom a Benny Carterom.
Po návrate do USA v roku 1939, sa neúspešne pokúšal postaviť svoj big band, preto ale intenzívne hral v menšom obsadení v klube na 52. ulici v Manhattane s Theloniusom Monkom, Oscarom Pettifordom, Milesom Davisom, Max Roachom a J.J.Johnsonom – a práve toto sa považuje za základ a vznik jazzového štýlu bebop. Coleman Hawkins potom často cestoval koncertovať do Európy a veľa a intenzívne nahrával. Významne ovplyvnil hudobníkov ako Sonny Rollins a John Coltrane, spolupracoval s Duke Ellingtonom, Oscarom Petersonom, Ray Brownom a inými. Neskôr, žiaľ, začal holdovať alkoholu, prestal nahrávať a v roku 1969 zomrel na zápal pľúc.
Album “The Hawk In Hi Fi” je nahrávka z roku 1956 v NY, ktorú Coleman Hawkins (tenorsaxofón) nahral spolu s orchestrom Billyho Byersa a v spolupráci so sólistami Zoot Simsom, Charlie Shaversom, Al Cohnom, Hank Jonesom, Miltom Hintonom a Urbie Greenom. Nahrali skladby :”Body And Soul”, “Little Girl Blue” , “I Never Knew”, “Dinner For One Please, James”, “The Bean Stalks Again”, “His Very Own Blues”, “ The Day You Came Along”, “Have You Met Miss Jones?”, “The Essence Of You”, “There Will Never Be Another You”, “I´m Shooting High”, “Bean And The Boys”, a takmer väčšinu z nich, zároveň nahrali aj v tzv. alternatívach (!).
Z dnešného pohľadu, je nahrávka albumu možno naooko ľúbivá, až hádam náladová hudba so zmyselným a krásnym nosným tenorsaxofónom Colemana Hawkinsa, no ale v každej nahratej skladbe drieme – ale občas aj vyrazí plnou silou ten fantastický plnokrvný americký swing, kedy sa treba pevne držať stoličky ! Krásny plný - a v baladách povestne “huhňavý” tón tohto velikána, je dodnes predmetom študovania, imitovania pre mnohých jazzových, a aj menej jazzových, tenorsaxofónistov.
Jednoducho: legendárne a výnimočné osobnosti sú preto legendárne, lebo ich práca a tvorba trvalo ovplyvňujú nasledovníkov. Coleman Hawkins určite takou jazzovou legendou je!
