Theodore Walter "Sonny" Rollins (nar. 7.9.1930 v New Yorku), je isto jeden z najvýznamnejších jazzových tenorsaxofónistov, ktorý ovplyvnil celé generácie jazzových hudobníkov postbebopovej éry – a nielen saxofonistov. Sedemročný začínal výukou na klavír, neskôr ako 13-ročný sa začal učiť na altsaxofón a napokon prešiel na tenorsaxofón. Ako školák už hral s orchestrami a ako 19-ročný už nahrával prvé jazzové nahrávky s J.J.Johnsonom a Bud Powellom a zakrátko už spolupracoval s Milesom Davisom, Charliem Parkerom a Theloniousom Monkom (ktorý ho veľmi významne ovplyvnil). Výpočet jeho nesmierne bohatej jazzovej kariéry je neobyčajne rozsiahly. Hral, nahrával a spolupracoval hádam so všetkými významnými jazzmanmi nielen v USA.

Veľmi významná je aj jeho skladateľská jazzová aktivita – mnohé jeho skladby (napr. Oleo, St. Thomas, Doxy, Blues Waltz, Valse Hot, Pent Up House, Blue Seven ...) sú dnes v základnom fonde jazzových štandardov. Ako mnohí hudobníci, aj Sonny Rollins mal žiaľ problémy s drogovou závislosťou a následnou liečbou. Podarilo sa mu však z nej dostať. Sonny Rollins dodnes, aj ako 80-ročný, čulo a aktívne hrá, koncertuje a nahráva. Bol už veľakrát ocenený najvýznamnejšími cenami za umelecký a hudobný prínos a bol uvedený do Jazzovej siene slávy.

Možno povedať, že v päťdesiatych rokoch hra vo formáciách bez klavíra, t.j. trio bicie – kontrabas - saxofón, patrí k novátorským počinom práve Sonnyho Rollinsa. Takýto štýl jazzovej konverzácie sa nazýval „strollin´“ – čiže prechádzka, potulovanie. Takto nahral niekoľko albumov a tento album „Way Out West“ je jedným z nich, Sonny Rollins ho nahral v LA v roku 1957 spolu s Ray Brownom – kontrabas a Shelly Manneom – bicie. Album je venovaný „západu“ USA – teda LA - o.i. aj preto, že Sonny Rollins (a takisto aj bubeník Shelly Manne), mal veľmi rád hollywoodske westerny a filmové westernové skladby. A preto aj tu nahrali o.i. aj niektoré „westernové“ jednoduché pesničky (samozrejme v jazzovom cítení). Skladby : „I´m An Old Cowhand“ (J.Mercer); „Solitude“ (D.Ellington); „Come, Gone“ (S.Rollins); „Wagon Wheels“ (De Rose); „There Is No Greater Love“ (Jones); „Way Out West“ (S.Rollins). Skladby 1,3 a 6 nahrali naviac aj v tzv. alternativnych prevedeniach.

K tomuto albumu obrazne niet čo dodať! Traja jazzoví velkáni sa rozprávajú rovnocennou jazzovou rečou, či v témach a či v sólach. Niet tu „prednej“ ani „zadnej“ línie – v trojici to vlastne nie je možné ani len geometricky. Samozrejme, že absencia harmonického a zvukovo inak stmeľujúceho klavíra je téma na diskusiu a argumentácií „pre a proti“, ale tomuto poňatiu „prechádzok“ vôbec nechýba! Keď ide o tvorivú realizáciu predstáv hudobníkov, tak jednoducho v jazze a v jazzových výrazových prostriedkoch sú možné všetky alternatívy. Nuž : paráda!