Príjemný celovečerný program One Day Jazz Fest je nielen o jazze a o spomienkach na zašlé časy, ale aj o mladej generácii, úcte k starším a stále aktívnym muzikantom a teraz dokonca aj o propagácii hudby iných národov a odlišných kultúr. Konal sa dvadsiateho druhého marca a celebroval ju celosvetovo uznávaný bubeník a sideman Martin Valihora. Bolo to už tretie konzílium, ktoré usporiadal práve spomenutý Martin Valihora, tentokrát v spolupráci s agentúrou Shiraz.

V predchádzajúcich ročníkoch sa predstavili veľké hviezdy, námatkovo spomeniem Hiromi, George Duke, John McLaughlin, ale aj scéna, ktorá je pre našinca niekedy úplne neznáma, pre ktorú je tento festival jedinou alternatívou ako sa predstaviť širšiemu publiku. To hlavné je však na tejto jednodňovej oslave jazzu najmä odlišná dramaturgia a koncepcia, takže vždy sa dá vidieť niečo, čo je len pre danú chvíľu naplánované a pravdepodobne sa už nikdy nezopakuje. Ide o spojenie známych s neznámymi, starších s mladšími, alebo o session viacerých legiend dohromady. A taktiež možno skonštatovať, že Valihora si nepotrpí na stopercentne čistý jazz, ale obľúbené sú presahy do iných príbuzných žánrov a na tohtoročnom feste do úplne neznámych dimenzií.

Tým pádom označenie ako Jazz Fest certifikované samotným Valihorom je trochu zavádzajúce. To, čo sa v ten večer vyrútilo na zvukové ústrojenstvo sa dá nazvať aj inak. Originálny, „jímavě“ hladký a medový, niekedy zase drsný až primitívny, inokedy rockovo ostrý a swingovo tanečný jazzový opar, ktorému nechýba čierna srdcervúcosť, často bez zbytočnej vyumelkovanej štylizácie a školenej techniky. Pohodové stredné až pomalé tempá, štandardne inštrumentované a veľmi profesionálne zahrané, umocňujú silu hudobnej výpovede tých veľkých originálov súčasného hudobného sveta, ktorí vytvorili tretie pokračovanie festivalu majúceho vlastnosti dokonalého najazzlého žúru, postaveného na empatii a vzájomnej úcte. A k tomu ešte orientálny hosť v podobe perkusívneho tria.