Posledným, respektíve predposledným bodom programu bolo vystúpenie indického zoskupenia Abhijit Banerjee Trio, ktorého produkcia vychádza priamo z etnickej hudby ich domoviny. Dvoch perkusionistov dopĺňa hráč na indický strunový nástroj sarod. Avšak prvá skladba zaznela len v prevedení perkusií a hosťujúcej huslistky Barbory Botošovej. Každý nástroj aj každý interpret dal do kompozície to svoje najkrajšie a ich symbióza bola dokonalá. Huslistka je na výsosť moderná, s neuveriteľnou schopnosťou imaginácie, ktorá sa automaticky prenáša i na partnerov, ktorých burcuje do ešte virtuóznejších a rýchlejších polôh. Vtiahlo nás to do indickej mytológie a napriek nie veľkej minutáži aj do džungle zvláštnych a príťažlivých zvukov a rytmov.

Po tomto entré už nastúpilo trio vo svojej kráse a ukázalo Stredoeurópanom úplne odlišné hudobné vnímanie a krásu. Boli to také mikro-tonálne mystické pasáže v duchu indických tradícií. V určitom momente trochu vadilo zdĺhavé ladenie, ale po vysvetlení, že je to súčasť rituálu, človek sa ponoril do čarovných tónov, ktoré mu vykreslili v mysli mýtickú a starobylú indickú kultúru. Melodické a veľmi rytmické časti sa tu striedali s voľnými improvizáciami na ploche dvadsiatich minút a to si od poslucháča vyžadovalo mimoriadnu pozornosť a toleranciu. Po určitej dobe očakávania zvratu alebo vrcholu však kompozícia trochu nudila a človek sa v tom momente sústredil len na dokonalý priestorový zvuk koncertnej sály.

A nakoniec sa k indickému triu pripojilo Martin Valihora Trio a ponúkli hojnému publiku fúziu etnických hudobných prvkov a nástrojov dvoch odlišných kultúr. Záverečný koncept spočíva v kreatívnych kompozíciách, v ktorých sú použité náročné hudobné party jednotlivých etnických skupín, ktoré prinášajú nové pohľady na pôvod a korene hudby, ktorá existuje na celom svete. Tradícia a kompatibilné elementy každej hudby umožňujú stretnutie muzikantov rôznych ľudských rás a kultúr, ich následné jam-session, kde komunikačným nástrojom je len hudba.

Dve skladby sú zaujímavé nielen svojím nezvyklým nástrojovým obsadením, ale aj celkovými aranžmánmi. Je to duel dvoch odlišných malých hudobných telies, je to súboj úplne odlišných hudobných myslení a je to aj konfrontácia na hranie náročných, inštrumentami odlišných, ale pritom geograficky blízkych kultúr. Málokedy sa stáva, že dve tak rozdielne hudobné telesá dospejú k tak dokonalej a progresívnej fúzii na poli jazzovej hudby.

A čo na záver... nič, po tomto zážitku sa dá len pomaličky spracovávať dojmy a hodnotiť, či porovnávať jednotlivé výkony... samozrejme v horizontálnej polohe, sám a pri dymiacej vonnej tyčinke!