Flip Philipp - vibrafón, Ed Partyka - basový trombón a tuba, Oliver Kent - klavír, Robert Jukic - kontrabas, Christian Salfellner - bicie nástroje a päť členná dychová sekcia.
Desať hudobníkov vytvorilo na albume Hair of the Dog sýtu jazzovú zmes, na ktorej si pochutná široké spektrum poslucháčov. Na čele tohto zoskupenia stoja dve mená. Friedrich "Flip" Philipp navštevoval Univerzitu v Grazi, neskôr študoval Berklee Summercollege v Taliansku. Od roku 1990 je členom Viedenského symfonického orchestra. Ed Partyka pochádza z Chicaga a bakalára hudby získal na univerzite v Illinois. V roku 1990 sa presťahoval do Nemecka, kde dodatočne študoval kompozíciu. Svoju kariéru naplno rozbehol na európskom kontinente. Od roka 2006 je profesorom teórie, kompozície a aranžovania na Universität für Musik und darstellende Kunst v Grazi.
Najmä títo páni sa podieľajú na úspechu albumu. Všetkých deväť skladieb pochádza z ich autorskej dielne, pričom mali na starosti aj aranžmány. Úpravy pre tento "dectet" sú naozaj vydarené a vo veľkej miere invenčné. Jednoducho poctivo odvedená robota. Netreba sa potom čudovať, že si hudobníci nahrávanie užívajú. Dĺžkou ide o kompozície, ktoré vysoko prekračujú rádiové štandardy minutáže (rekordmanom je vyše 12 minútová "Hair of the Dog"). Obdivuhodné je, s akou ľahkosťou sa napĺňa čas kvalitným jazzom. Pre niekoho príliš dlhé plochy sú v tomto prípade bezproblémovo zapĺňané kvalitnými témami a množstvami sólových vstupov. Premyslené sóla má väčšina hudobníkov, navyše sympaticko pôsobí motivická práca Olivera Kenta (klavír). Vynikajúca atmosféra albumu môže evokovať dojem príjemného večera v kvalitnom jazzovom klube.
Ide o naozaj živú nahrávku, pri ktorej treba obdivovať súhru a ľahkosť, s akou spoločne komunikuje desaťčlenné teleso. Ďalším plusom je kompozičný štýl, ktorý je jasne vyprofilovaný a neobmedzuje sa len na stereotypné postupy. Širokospektrálna inšpirácia dodáva skladbám ťah a poslucháč sa nenudí. Vychádza sa síce z jazzovej tradície, ale cesta vedie aj cez orientálne prvky (Blue mosque blues), pričom miestami taktiež cítiť priblíženie k poslucháčovi vsadením na melodickú istotu (Let it go ro).
Dynamickosť a pestrosť sú prvky dvíhajúce konečné hodnotenie. Úvod skladby "Hair of the Dog" začína kvázi otázkou položenou vibrafónom. Odpoveď zaznie v podobe plne znejúcich dychov, aby mohla nečakane nastúpiť ostinátna basová figúra - unisono klavír a tuba. Prepracované momenty, ktoré nie sú tak celkom štandardom... Album Hair of the Dog je skvelá aranžérska robota so sviežimi kompozíciami, kde sa čerešničkou na torte stáva dychová sekcia, ktorá je jednoznačným oživením celého diela.
