Keď som sa dopočul, že Jimmy Cobb bude hrať 1.apríla v Porgy & Bess, tak som si pomyslel, že to je aprílový žart, ale ani koncert Roya Haynessa, ktorý je ešte starší ako Cobb, nebol žiaden žart – jednoducho: americkí jazzmani sú zvyknutí hrať až do posledného dychu. A s plným nasadením. A zatiaľ čo Hayness si so sebou do Európy priniesol z Ameriky mladých amerických jazzmanov, Cobb sa spoľahol na európsku scénu. V podstate ani nejde o jeho kapelu, i keď s bostonským organistom Robom Bargadom, ktorý žije v Klagenfurte, vystupuje oficiálne ako líder, v skutočnosti je v kapele sideman – i keď sideman legenda! A nie hocijaká.

Jimmy Cobb, ako jediný žijúci z celej tej partie muzikantov, stál v roku 1959 pri zrode najpredávanejšej jazzovej platne všetkých čias – Miles Davisovej Kind of Blue. Rodák z Washingtonu pôsobí aj napriek svojim 82 rokom stále živo, energicky, vtipne a aj keď z jeho hry cítiť istú únavu, technicky je stále zručný a jeho „štyri“ sú nezameniteľné – všimnete si ich hneď od prvého taktu. V kapele treba ešte podčiarknuť prítomnosť gitaristu Helmuta Kagerera a tenorsaxofonistu Michael Eriana. Hosťom vystúpenia bola americká speváčka Carol Alston, ktorá v súčasnosti vyučuje na jazzovej škole v Grazi. Rob Bargad, ktorý je hnacím motorom mnohých stredoeurópskych projektov, tu predstavil okrem Cobba aj svoje nové CD, ktoré vyšlo v Rakúsku pod názvom Jimmy Cobb & Friends: The Meeting. Autorsky sa na ňom podieľali Bargad, Kagerer a Erian, zvyšné štyri skladby sú prevzaté. Za zmienku stoja kompozície Meeting, On a misty night a Full house, ako aj Benni´s Mounce (ktorá sa zjavne pohráva s legendárnou Billy´s Bounce).

Kapela pôsobí výborne, dobre sa počúva, ale chýba jej istý mimoriadny nápad. Ani Cobb ho neprináša, i keď jeho hra je rovnako brilantná ako kedysi. Carol Alstenová, ktorá bola viditeľne poctená Cobbovou prítomnosťou (Cobb sprevádzal o.i aj Dinah Washington, Billie Holiday a Sarah Vaughan !!!) zaspievala mimoriadne vkusné štandardy I feel my heart for you, East of the Sun a Old double moon z muzikálu Finnigan´s Rainbow. Koncert, ktorý mal veľmi dobrú úroveň, síce nikoho „neoslnil“, ale jednoznačne nás všetkých potešil. Cenná je aj Cobbova snaha riskovať originálne autorské európske projekty. Pritom ako sám povedal: „Konkurencia je taká tvrdá, že musíte mať aj trochu šťastia, aby ste dnes uspeli.“ A toho mal Jimmy Cobb vo svojom živote viac ako dosť.