Theodore Walter "Sonny" Rollins (nar. 7.9.1930 v New Yorku), je isto jeden z najvýznamnejších jazzových tenorsaxofonistov, ktorý ovplyvnil celé generácie jazzových hudobníkov postbebopovej éry – a nielen saxofónistov. Sedemročný začínal výukou na klavír, neskôr ako 13-ročný sa začal učiť na altsaxofóne a napokon prešiel na tenorsaxofón. Ako školák už hral s orchestrami a ako 19-ročný už nahrával prvé jazzové nahrávky s J.J.Johnsonom a Budom Powellom. Onedlho už spolupracoval s Milesom Davisom, Charliem Parkerom a Theloniousom Monkom, ktorý ho veľmi významne ovplyvnil. Výpočet jeho nesmierne bohatej jazzovej kariéry je neobyčajne rozsiahly. Hral, nahrával a spolupracoval hádam so všetkými významnými jazzmanmi nielen v USA. Veľmi významná je aj jeho skladateľská jazzová aktivita – mnohé jeho skladby ( napr. Oleo, St. Thomas, Doxy, Blues Waltz, Valse Hot, Pent Up House, Blue Seven ...) sú dnes v základnom fonde jazzových štandardov. Ako mnohí hudobníci, aj Sonny Rollins, mal žiaľ problémy s drogovou závislosťou a následnou liečbou. Podarilo sa mu však sa z nej dostať. Sonny Rollins dodnes, aj ako 80-ročný, čulo a aktívne hrá, koncertuje a nahráva. Bol už veľakrát ocenený najvýznamnejšími cenami za umelecký a hudobný prínos a bol uvedený do Jazzovej siene slávy.
Album „The Best Of Sonny Rollins“, je kompiláciou viacerých nahrávok Sonnyho Rollinsa z rokov 1951-1956, ktoré vtedy nahral pre producentov Boba Weinstocka a Iru Gitlera. V skladbách : „St.Thomas“ (S.Rollins), „More Than You Know“ (Rose), „I Feel A Song Comming On“ (McHugh), „On A Slow Boat To China“ (Loesser), „My Ideal“ (Robin), „It´s All Right With Me“ (C.Porter), „In A Sentimental Mood“ (D.Ellington), „Moritat“ (K.Weil), „Mambo Bounce“ (S.Rollins), a „Tenor Madness“ (S.Rollins), sa striedajú legendárni jazzmani a spoluhráči Sonnyho Rollinsa : Tommy Flanagan / Thelonious Monk / Richie Powell / Kenny Drew / Ray Bryant / John Lewis / Red Garland – klavír; Doug Watkins / Tommy Potter / George Morrow / Percy Heath / Paul Chambers – kontrabas; Max Roach / Arthur Taylor / Art Blakey / Kenny Clarke / Philly Joe Jones – bicie; Milt Jackson – vibrafón; Clifford Brown – trúbka; Earl Coleman – spev.
Pre mňa krásna a hodnotná mainstreamová muzika! Skvelý výber a vzorka toho najlepšieho z nahrávok Sonnyho Rollinsa. Nahraté skladby patria dnes, po viac ako polstoročí, do knižnice „večne zelených“ skvelých štandardov, preto je úžasné konštatovať, že v jazze čas je veľmi relatívny pojem – a vôbec nezodpovedá kalendárnemu času. Sonny Rollins hral neskutočne dobre – s „drivom“, technickým, harmonickým aj melodickým skvelým prednesom a myslím, že jeho hra je aj dnes stále aktuálnou učebnicou pre jazzových hudobníkov – ale nielen špeciálne pre tenorsaxofonistov! Ostatní jeho spoluhráči na nahrávkach majú ale také isté kvality, veď stačí si prečítať ich mená...! Tým, že v rôznych skladbách sa striedali viacerí inštrumentalisti, je veľmi zaujímavé porovnanie rôznych rukopisov, techník a jazzového cítenia. Škoda, že Clifford Brown hrá len v jednej skladbe, pretože to je (bol) dychvyrážajúci a skvelý trúbkár! Spevák Earl Coleman je ale pre mňa sklamaním po viacerých stránkach (ostatne o jeho „kvalitách“ sa negatívne vyjadril aj Miles Davis vo svojej knihe. V tomto mal podľa mňa pravdu).
