Vijay Iyer – klavír

Prasanna – gitara

Nitin Mitta - tablá

Vijay Iyer, najnovšia hviezda amerického jazzu, sa snaží dobyť aj Európu. So svojim indickým projektom Tirtha, ktorý vyšiel aj na CD v renomovanom nemeckom vydavateľstve ACT Music, sa mu to napokon možno aj podarí. Jeho recept na úspech je jednoduchý: musíte viesť dva “paralelné životy” a pritom si vytvárať nový priestor pre seba-realizáciu. Tie “paralelné” životy súvisia s jeho profesionálnym zameraním: Iyer vyštudoval tri vysoké školy, jeho odbory: fyzika, matematika a umenie. Prednáša na Kolumbijskej univerite, Harvardovej univerzite, Manhattanskej School of Music, píše do odborných časopisov. Popri tom sa však predovšetkým venuje tomu, čo nevyštudoval: hre na klavíri. Ovláda ju však bravúrne. Jeho interpretácie jazzových štandardov sú veľmi osobité a - majstrovské.

Trio, s ktorým vystúpil vo viedenskom klube Porgy & Bess, súvisí však predovšetkým s jeho koreňmi. Vijay sa síce narodil a vyrastal v americkom Rochesteri, ale ako syn indických prisťahovalcov. Dlhodobo sa zaoberá juhoindickou tradičnou karnatickou hudbou . Táto hudba má síce svoje pevné kompozičné štruktúry, ale je v nej dostatok miesta pre improvizáciu. Tento “jazzový” princíp starej tradičnej indickej hudby si samozrejme všimli už aj iní hudobníci, ale Vijay Iyer sa sústredil aj na jej meditatívny charakter. V jej duchu napísané skladby, zväčša z pera skvelého gitaristu Prasannu, ktorý má za sebou aj štúdium na Berklee College of Music, pôsobia veľmi meditatívne (ako celá karnatická hudba) - až racionálne. A je v nich dostatok miesta pre improvizačné majstrovstvo troch skvelých hudobníkov, vrátane vynikajúceho tablistu Nitina Mittu, ktorého akoby nepravidelné rytmy (11/8, 13/8, či 14/8) iba priťahovali k skvelým výkonom – obzvlášť zaujímavé boli pasáže, v ktorých Iyer improvizoval čisto americkým jazzovým spôsobom spolu s Mittom, ktorý ho sprevádzal “indickým” štýlom sprievodu na tablách. Treba pritom podčiarknuť, že na tablá sa nebubnuje, ale hrá.

Tirtha určite nie je prvý pokus o jazz - indickú fusion, ale je jednoznačne originálny. Iyer sa podľa mňa dostal so svojim projektom na tomto poli najďalej. A to vďaka zdôrazneniu meditatívneho charakteru hudby, ktorá miestami pôsobí veľmi cool, intelektuálne a z pohľadu európskeho poslucháča a interpréta aj nesmierne náročne. Improvizovať v takýchto rytmicky náročných štruktúrach nie je v našich končinách zvykom....takisto ako nie je zvykom hrať “nemelodické” melódie, ktoré, jednoducho povedané, nie sú “lacné.” Preto, ak sa rozhodnete pre kúpu nejakého CD Vijaya Iyera a bude sa vám zdať drahé, vedzte, že v žiadnom prípade nejde o lacnú hudbu.