Altsaxofonista Steve Coleman patrí medzi výrazných predstaviteľov afro-americkej jazzovej tradície. Má unikátny koncept, prístup ku kompozícii a interpretácii svojej hudby. Používa polymetrické prekrývajúce sa rytmické cykly, ktoré napriek svojej komplexnosti znejú tanečne a „funky“. Pri tomto sa snaží zachovať rovnováhu a dodržiavať formu ako základ pre improvizáciu.

Svoj najnovší Astronomical/Astrological Music Project predstavil 8. mája vo viedenskom klube Porgy and Bess. Využíva v ňom tieto svoje východiská a prezentuje svoju novú hudbu v trochu netradičnom obsadení. Na trúbku hral Jonathan Fynlayson, spev - Jen Shyu, klavír a klávesové - nástroje David Virelles a gitara - Miles Okazaki. Neobvyklý je fakt, že kapela nemá bicie nástroje. Colemanove kompozície silne stavajú na rytmickom koncepte a používaní rytmu ako dominantného výrazového prostriedku. Preto som trochu s rozpakmi očakával koncert a nečudoval som až tak veľmi, keď niektorí moji známi, inak veľkí obdivovatelia Colemanovej hudby, nakoniec koncert nenavštívili. Môžu však ľutovať. Hudba, napriek značnej dĺžke koncertu (2,5 hodiny), nebola nudná. Skôr naopak, čím dlhšie koncert trval, tým viac sa človek mohol do nej „ponoriť“ a dostať sa do stavu podobného meditácii.

Colemanova hudba je založená na repetitívností viacerých nepravidelných rytmických modelov, ktoré sa na seba vrstvia a vzájomne dopĺňajú. Nad nimi sa vinie téma, ktorá môže byť sama o sebe rytmicky veľmi komplexná. Interpretácia skladieb si vyžaduje veľkú remeselnú zručnosť. Klavirista ľavou rukou držal v basovom registry rytmicko – melodický groove a pravou rukou striedal doprovody so sólami. Gitarista občas hral unissono linky s klaviristom, inokedy vrstvil nové motívy a sóla. Hudba naberala svojou repetitívnosťou motívou, ich vzájomným vrstvením a sólami jednotlivých hráčov, gradáciu. Sólisti sa postupne striedali alebo improvizovali súčastne. Zaujímavo pôsobil aj hlas speváčky, ktorý bol používaný ako rovnocenný nástroj. Coleman vyniká inštrumentálnou technikou, ale tá ho sama o sebe nerobí významnou osobnosťou tohto žánru. Jeho koncepcia tvorby a výber spoluhráčov robí jeho hudbu unikátnou. V osobe trubkára Jonathana Fynlaysona si našiel vhodného partnera. Ich spoločné improvizácie a hlas speváčky Jen Shyu pôsobili veľmi sugestívne a kontemplatívne. Neprítomnosť bicích sa môže zdať prekvapivá, ale nenarúša pocit rytmickej istoty. Hudba pôsobí viac flexibilne a jemne. Muzikanti sú špeciálne vyškolení, aby udržali „tep“ a plynulosť hudobného procesu.

Coleman nepovažuje hudbu ako separátny prvok iných ľudských aktivít. Považuje ju za formu vibrácií a energie. Jeho prístup k hudbe má aj filozofický rozmer, keď pri svojej práci používa pojmy ako holizmus alebo posvätná geometria (ako formy na vyjadrenie prírodných princípov) a energia (potenciál pre premenu fyzických, metafyzických a psychických javov). Študuje kultúru starobylých národov (hlavne Egypta) a možnosti preniesť ju do svojej hudby. V tomto kontexte pokladá astronómiu a astrológiu za vzájomne prepojené disciplíny, ktoré sa kedysi spolu študovali. Rôzne rytmy, ktoré sa hýbu vo vzájomne súvisiacich  cykloch, môžu mať podobnú kvalitu a vzťahy ako planetárne cykly. V tomto zmysle hľadá nové súvislosti medzi harmóniou, rytmom a melódiou. Zaujímajú ho pocity ľudí, ktorí interpretujú hudbu. Časom začal Coleman vnímať hudbu ako abstraktnú reč, ktorá odhaľuje hudobníkovu podstatu, jeho špecifické pocity a myšlienky. Čudoval sa, ako je to možné, čo ho podnietilo študovať reč symbolov. Z tohto dôvodu sa začal zaujímať o komunikáciu medzi ľuďmi a ich poznatkami z oblasti prírody. Zaujíma ho esoterický a exoterický význam rôznych foriem, čísel, farieb a ich vzájomná súvisloť.

Coleman je tvorcom M-Base konceptu, kde sa snaží hudbou ako integrálnou súčasťou ľudského bytia vyjadriť životné skúsenosti. Počúvať a študovať jeho hudobný prejav je veľmi vzrušujúce, lebo Steve patrí medzi najoriginálnejších hudobníkov súčasného jazzu.