Miloš Železňák – gitara, Róbert Ragan – kontrabas a Peter Solárik – bicie nástroje.

Úvody festivalov bývajú poväčšine nemastné-neslané, skôr na rozohriatie publika. Bol som rád, že to nebol prípad Železňáka a jeho tria. Mená už dopredu avizovali skúsenosť a tak aj bolo. Každý z členov má už svoj vek, potrebný k nadhľadu a bezproblémovej komunikácii na pódiu. Na koncerte zazneli z repertoáru staršie aj novšie skladby, pričom tie novšie nemali ani názvy (ako poznamenal Železňák) – všetky asociácie tak boli ponechané na poslucháčovi. Kompozície mali vždy prepracovanú jazzovú harmóniu a často sa objavoval nosný, melodický motív, ktorý sa stával barličkou pre tých menej ostrieľaných.

Ak niekto očakával pred koncertom od hráčov vyslovene mainstream, tento predpoklad sa nenaplnil. Koncertom sa prelínali mainstreamové plochy s dravejšími, ostinátnejšími a bolo cítiť aj snahu o moderný prístup v interpretácii. Išlo o široký záber, čo hodnotím pri našich jazzmanoch ako veľké pozitívum, ale na druhej strane som vnímal aj fakt, že nie vždy tieto rozličné polohy všetkým zapasovali. Najviac sa mi páčil Róbert Ragan, ktorý bezproblémovo zvládol svoj part. Petra Solárika vnímam už dlhú dobu a stále mi pri ňom vadí akási nezainteresovanosť pri hraní. V tomto konkrétnom koncerte naozaj chýbala miestami väčšia razancia. Miloš Železňák pôsobil ako správny frontman, jeho kompozície nesklamali, hra taktiež a publikum mohlo byť spokojné už v úvode festivalu Jazznica 2011.