Zuzana Lapčíková – cimbal, spev, Josef Fečo – kontrabas, Rostislav Fraš – saxofón, Ondrej Krajňák – klavír a Kamil Slezák – bicie nástroje.

Na Lapčíkovej vystúpenie som sa tešil. Folkloristka, ktorá vyrastala na moravských ľudových piesňach spolupracovala s osobnosťami ako Emil Viklický či George Mraz. Jej záber je až neuveriteľne široký, od klasickej hudby až po rôzne cross-overy. V Banskej Štiavnici vystúpila so svojím kvintetom, sformovaným v roku 2007.

Koncert začal takpovediac zhurta a bol poznačený technickými problémami. Hudobníci sa okato sťažovali na svoje odposluchy, čo sa ale rýchlo vyriešilo. Lapčíkovej kvintet predviedol striedanie rýchlych, virtuóznych a formovo voľnejších pasáží, s čistým a jasným spevom Zuzany, ktorý sa s atmosférou rozliehal kostolom. Voľný, improvizačný charakter sa náhle menil na pokojný, kde znela len príjemná ľudová melodika. Náhle príde zlom a znie saxofónové sólo v skoro swingovom rytme. Štýl, ktorý predvádza kapela, je nepochybne zaujímavý, ale aj veľmi náročný na dobrú akustiku. V kostole sv. Kataríny sa nástroje zliali do jedného, často neidentifikovateľného, celku. Výbušné pasáže zneli, bohužiaľ, nezrozumiteľne a nemyslím, že to bolo len horším zvukom v kostole.

Bolo vidieť isté nezhody v kapele, čo sa nedalo zakryť. Najmä zo sól Ondreja Krajňáka som mal rozpačitý dojem, nebol vo svojej koži. Od neho som naozaj nečakal takýto, poviem to slušne, zvláštny výkon. Vyzdvihujem Frašovu hru na sopránovom saxofóne a taktiež Fečovu invenciu, ktorý predviedol pár skvelých kontrabasových sól. Ostatní nevyčnievali z radu. Osobne sa mi najviac pozdávali miesta, kedy spievala Zuzana Lapčíková sama a len sa doprevádzala na cimbale. Na to ale nepotrebujeme kapelu... Folková melodika a nápevy v spojení s jazzovým kvintetom mi tentokrát nesadli.