Viktor Hárs – baritónová gitara, András Déš – perkusie a Gábor Cseke – klávesy.

Záver festivalu Jazznica 2011 patril jemnejšej forme jazzu. Dúfam, že sa hráči neurazia, ale ich hudba na mňa pôsobila ako komorný acid jazz (bez elektroniky) a ani s odstupom času môj názor nemením. Zazneli kompozície od členov kapely, ktoré pracovali s materiálom overených harmónií, kde sa nič nedá pokaziť.

Viktor Hárs si priniesol baritónovú gitaru, na ktorej hral hlavnú melódiu (resp. sóla) a sprievod zároveň. Bol to určite pre poslucháča zaujímavý ťah. András Déš zasa hral na rôznych perkusívnych nástrojoch, ktoré sa počas koncertu striedali a rytmický sprievod znel vždy inak. Gábor Cseke robil „robotu v úzadí“, hral basové linky a výplne. Mínusom jeho hry bol zvuk klávesu, ktorý sa počas koncertu vôbec nemenil, ani pri sólach (čo spôsobilo hlavne nezrozumiteľnosť). Dramaturgia koncertu bola oživená spevom Viktora Hársa, ktorý znel príliš strojene a amatérsky. Hodil sa ale ku konceptu nenáročnej klubovej hudby v pozadí. Prídavok sa nekonal a hudba vyšumela z hláv príliš rýchlo.

Dovoľte pár slov na záver. Počas dvoch dní strávených vo výnimočnom prostredí kostola sv. Kataríny v Banskej Štiavnici som cítil, že festival má svoje rezervy. Čo je horšie, rezervy sa v porovnaní s minulým rokom zväčšili. Potenciál je veľký, najmä vďaka svojmu prostrediu, ale dramaturgia sa mi nezdala v tomto roku šťastne vyriešená a navyše program bol oproti roku 2010 úrovňou nižšie. Sobotný večer nemal jasného headlinera (dôsledok zmeny poradia účinkujúcich) a všeobecne festival negradoval, skôr doháral. Snáď nám o rok nezhasne celkom.