U Johna Coltranea sa nenatíska otázka, či bol míľnikom pri ktorom sa zastavia hlavne saxofonisti a samozrejme aj iní inštrumentalisti, ale diskusia, či bol až tak dôležitou osobnosťou do času, pokiaľ nespravil svoje „Giant Steps“. Existujú totiž názory, že ako hráč štandardov nebol podstatným prvkom na scéne a jeho osobnosť zažiarila až v Milesovom kvintete. Je pravdou, že sa stal slávnym neskôr ako napr. tenoráci Sonny Rollins alebo Stan Getz. Do prvej ligy ho katapultovala nahrávka ´Round Midnight, keď bol člen spomenutého Davisovho „First Great Quintet“. Album Lush Life je z medziobdobia, keď ho Davis kvôli drogovej závislosti na nejaký čas vyhodil z kapely a začal hrávať so svojráznym klaviristom Theloniousom Monkom. Táto spolupráca sa ukázala ako veľmi užitočná. Zrejme pod Monkovým vplyvom začal Trane hrať dlhé sóla a vytvoril si techniku tzv. sheets of sound. Po tomto sa vrátil k Davisovi a neskôr prišla na rad modalita a iné zlomové okamihy jazzu ...

Album obsahuje tri štandardy z prvej nahrávacej session bez klavíru. Dôvod bol prozaický, klavirista neprišiel na gig. Zvyšné dve skladby sú s kompletnou rytmikou a v Lush Life hosťuje aj trubkár Donald Byrd. Či bol Trane dôležitý alebo nie aj vo svojej „štandardovej fáze“ nechám na posúdenie poslucháča. Prikláňam sa však skôr k prvému názoru.