John Leslie „Wes“ Montgomery (6.3.1923 - 15.6.1968) bol významný americký jazzový gitarista. Je považovaný za jedného z najpoprednejších predstaviteľov jazzovej sólovej gitary po období slávneho Djanga Reinhardta a Charlieho Christiana. Pochádzal z hudobníckej rodiny, aj obidvaja jeho bratia boli jazzoví hudobníci, s ktorými Wes aj intenzívne spolupracoval („Montgomery Brothers“). Na gitare sa začal učiť pomerne neskoro, dlho nepoznal noty, no zaujal svojou sluchovou schopnosťou pamätať si nielen jednotlivé tóny, ale celé melódie a jazzové rify. Wes Montgomery je predstaviteľom povestného mäkkého prednesového gitarového tónu, fascinujúcou stavbou sóla, gitarovej techniky a tiež povestného hrania v oktávach. Dlhý čas hral v orchestri Lionela Hamptona, ale hral a intenzívne nahrával zároveň aj s mnohými najvýznamnejšími americkými jazzmanmi. Bol a je vzorom nasledujúcich jazzových gitaristov. Aj počas svojej hudobnej kariéry neprestával pracovať ako robotník v továrni – a hudbe sa venoval až po práci. Zomrel na infarkt pomerne mladý, 45-ročný. Bol veľakrát ocenený ako najlepší svetový jazzový gitarista (roky 1960-68) a tiež cenami Grammy.

Výber skladieb pre tento profilový album vybral a zostavil výborný americký jazzový a funkový gitarista a obdivovateľ Wes Montgomeryho George Benson (1943). Samozrejme, že ako znalec hry svojho kolegu, snažil sa Benson predstaviť Wes Montgomeryho v rôznych sólistických a hudobných polohách, preto repertoár skladieb v tomto albume je rôzny – a rôzne sú aj orchestre, s ktorými ich Wes Montgomery nahral v rokoch 1964-66. V skladbách : „Twisted Blues“ (Wes Montgomery); „Baby, It´s Cold Outside“ (F.Loesser); „Caravan“ (Juan Tizol); „Tequila“ (Chuck Rio); „West Coast Blues“ (Wes Montgomery); „´Round Midnight“ (Th.Monk); „Impressions“ (J.Coltrane); „Poeple“ (J.Styne); „O.G.D.“ (Wes Montgomery); „Matchmaker, Matchmaker“ (J.Bock); „Mi Cosa“ (Wes Montgomery); „King of the Road“ (R.Miller); „Boss City“ (Wes Montgomery); „Four on Six“ (Wes Montgomery), hrajú orchestre a hudobníci : Oliver Nelson´s orchestra; Jimmy Smith; Johnny Pate´s orchestra; Ron Carter; Don Sebesky´s orchestra.

„Kráľ jazzových gitarových oktáv“, ako tiež Wes Montgomeryho nazývali, si svoj neopakovateľný rukopis jemnej jazzovej gitary s neodmysliteľnými krásnymi pasážami v unissono oktávach nesie všetkými nahratými skladbami. Nestrieda štýly, techniku, dynamiku, ani spôsob prednesu. Oveľa neskôr, ako som Wesa prvý raz počul a zohnal si jeho LP, som sa dočítal, že krásny jemný tón, ktorý som v hre Wes Montgomeryho už veľmi dávno obdivoval, on dosiahol a získal vraj tým, že každý večer doma hodiny cvičil bez trsátka, len bruškami palca a prstov preto, aby nezobudil manželku. Som presvedčený, že aj dnes je čo na jeho hre obdivovať a čomu sa učiť! A Wes Montgomery na živom koncerte dnes? Určite skvelý koncert a nadšené a sklandujúce publikum! Ja určite!