Earl Rudolph "Bud" Powell (27.9.1924 – 31.7.1966), bol skvelý americký jazzový klavírista, považovaný za “jedného z dvoch” mimoriadne významných klavíristov (ten druhý bol Thelonious Monk), ktorí sa zaslúžili o uznanie bebopu ako nového jazzového moderného štýlu. Bol kľúčovou osobnosťou pre vznik bebopu a pre jeho úžasnú technickú zručnosť ho volali aj “Charlie Parker na klavíri”.
Bud Powell pochádzal z hudobníckej rodiny, takže s hrou a výučbou na klavír sa začal zaoberať už ako dieťa. Najskôr v oblasti klasickej hudby, neskôr ho fascinoval jazz (najmä klavíristi Art Tatum a Fats Waller a potom aj jeho priateľ a učiteľ Thelonious Monk). Od roku 1944, kedy nahral svoju prvú nahrávku s Cootie Williams Orchester, sa jeho povesť a spolupráca s významnými bebopovými jazzmanmi rýchlo rozvíjala. Vynikal presnou a technicky čistou hrou – až virtuozitou - aj vo vysokých tempách, naviac, jeho harmonické cítenie mal rovnaké s Charliem Parkerom, takže boli spolu skvelá avantgardná dvojica. Žiaľ, neskôr sa ich súhra a virtuozita stala príčinou mnohých, čoraz častejších sporov, konfliktov a súperenia. Bud Powel mal od detstva dosť výbušnú povahu, ktorá možno prispela k tomu, že pri jednom z konfliktov ho odviedli na políciu, kde ho surovo zbili. Zanechalo to na ňom aj psychické dôsledky, ktoré sa stupňovali a už v roku 1947 musel ísť na ročné (!) psychiatrické liečenie, kde na ňom uplatnili veľmi nešťastnú metódu elektrošokov, ktoré mu vážne poškodili pamäť. Jeho hudobná kariéra oscilovala medzi jednotlivými liečeniami. K tomu sa pridala aj závislosť na alkohole. Priatelia ho podporovali a pomáhali mu, istý čas žil aj v Paríži. Žiaľ, v roku 1966 Bud Powell, vo veku len 41 rokov, zomrel v nemocnici v NY na podvýživu, tuberkulózu a alkoholizmus. Napriek krátkej hudobnej kariére, zanechal výrazný odkaz a rukopis klavíristu, ktorého hru študujú a napodobňujú dodnes mnohí hudobníci.
Tento album zostavil Chick Corea z nahrávok z rokov 1950 - 1955, v ktorých je autorom, hráčom na klavíri a sólistom Bud Powell. Sprevádzajú ho významní jazzmani ako: Ray Brown, Max Roach, Art Taylor, Percy Heath, Kenny Clark a iní. Nahraté sú skladby: “Tempus Fugit”; “Celia”; “I´ll Keep Loving You”; “Strictly Confidential”; “So Sorry, Please”; “Parisian Thorougfare”; “Oblivion”; “Dusk in Sandi”; “The Fruit”; “Buttercup”; Fantasy in Blue”; “Mediocre”; “Dance of the Infidels”; “Willow Grove”; “Elegy”.
Ako dokazujú aj nahrávky, Bud Powell je stále skvelý, technicky brilantný a v harmóniách objavný jazzový klavírista. Je celkom pochopiteľné, že je stále vzorom a školou jazzových klavíristov na celom svete. Jeho rýchle a virtuózne pasáže v pravej ruke sú fantastické, basová linka ľavej ruky je naoko úsporná, je ale smrteľne presná a výstižná. Určite presnejšie a odbornejšie vedia toto povedať klavíristi, bezosporu však pre celý jazzový hudobný svet stelesňuje Bud Powell ikonu moderného jazzového klavíra.
