Oscar Emanuel Peterson (15.8.1925 – 23.12.2007), legendárny kanadský jazzový klavírista, považovaný za jedného z najlepších jazzových klavíristov všetkých čias. Počas svojej vyše 60-ročnej kariéry nahral vaic ako 200 nahrávok, mal viac ako tisíc koncertov, získal 7 ocenení Grammy a neskutočne veľké množstvo iných ocenení.
Narodil sa v Montreale v prevažne černošskej štvrti, kde ale vládla intenzívna jazzová kultúra, ktorá ho pohltila. Ako päťročný sa začal učiť hrať na trúbke a klavíri. Pre problémy s tuberkulózou musel trúbku opustiť, ale o to intenzívnejšie sa venoval učeniu a cvičeniu na klavíri. Usilovne cvičil klasické etudy a stupnice až šesť hodín denne, čo mu pomohlo si vybudovať úžasnú virtuozitu a techniku. Ako deväťročný ovládal klavír ako profesionálny hudobník. Keď mal 14 rokov, opustil školu a stal sa profesionálnym klavíristom. Na jeho hru mali vplyv viacerí klavíristi, najviac Art Tatum, ale aj „klasici“ Sergej Rachmaninov a J.S.Bach. Veľký vplyv v jeho živote mal slávny jazzový manažér Norman Granz, s ktorým sa postupne spriatelili až „na život a na smrť“. Oscar Peterson hrával relatívne najviac v duu a aj v triu s Ray Brownom a Herb Ellisom, kde jeho klavírna virtuozita mala najväčší priesor a dosiahla až neuveriteľnú úroveň. Rád prizýval však aj ďalších skvelých hudobníkov. Oscar mal už od detstva zdravotné ťažkosti, napr. artritídu a nadváhu, ktoré sa mu vekom stupňovali a komplikovali. V roku 1993 dostal vážnu mozgovú mŕtvicu, po ktorej mu skoro znehybnela ľavá ruka. Po dvojročnej prestávke obnovil svoje koncerty, ale zaťažoval už viac pravú ruku (ale hral ňou brilantne!). Zdravie sa mu však zhoršovalo a 23.12.2007 (ako 82- očný) zomrel vo svojom dome na zlyhanie obličiek.
Pre tento album Oscara Petersona zostavil výber nahrávok jeho kolega, verný súputník a spoluhráč - kontrabasista Ray Brown. Vybral nahrávky, ktoré nahrali spolu v rokoch 1956-64 aj s bubeníkmi Edom Thigpenom či Herb Ellisom a v jednej skladbe aj s vibrafónistom Miltom Jacksonom a trúbkárom Clarkom Terrym a v jednej s big bandom Ernie Wilkinsona. Sú tu skladby: „Sometimes I´m Happy“ (V.Youmans); „Love You Madly“ (D.Ellington); „In the Wee Small Hours of the Morning“ (B.Hillierd); „Reunion Blues“ (M.Jackson); „Waltz for Debby“ (B.Evans); „Blues for Big Scotia“ (O.Peterson); „Jet Song“ (L.Bernstein); „Noreen´s Nocturne“ (O.Peterson); „Mumbles“ (C.Terry); „Chicago“ (F.Fisher).
S tým, čo sa hovorí v encyklopédiách a kritikách na adresu Oscara Petersona, to, že je považovaný za najlepšieho jazzového klavíristu všetkých čias, s tým ja vrelo a s nadšením súhlasím. Od mojej mladosti priam „zbožňujem“ jeho fantastický klavír – a to nielen tú šialenú závratnú techniku v rýchlych pasážach, ale aj tie jeho neuveriteľne precítené, úsporné, ale presne položené a hlavne swingujúce tóny v baladách, ktoré vyrážajú dych. Okrem množstva nahrávok, ktoré som mal možnosť počuť, som mal šťastie prežiť jeho živý koncert – a to ale nedokážem popísať to nadšenie a emócie z hry tohto jazzového velikána! K tomuto albumu si dovolím mať aj pripomienku: Ray Brown zostavil album zo skladieb, v ktorých (okrem jednej, č.6) všade hrá v triu s Oscarom sám Ray a bubeník. Áno je to najprirodzenejšia výpoveď o Oscarovi Petersonovi, ale možno by som tu rád počul skladby aj s inými zostavami a orchestrami. To je ale len moje skromné konštatovanie, album je výborný, hudba Oscara Petersona je jednoducho paráda tej najvyššej kvality!
