Už druhý rok sa koná čoraz viac populárnejšia súťaž o to, ktorá nádejná formácia získa možnosť vystupovať na hlavnom pódiu Bratislavských jazzových dní v nasledujúcom ročníku. Ak hovoríme o súťaži, tak je zrejmé, že aj medzi zúčastnenými budú rozdiely v kvalite, nasadení a výraze.

Hudobný maratón na B – pódiu odštartovala zvolenská skupina Comp&Neros v zložení: Katka Lahová – klávesy a spev, Martin Ryboš - gitara, flauta, saxofón, spev a basgitara, Juraj Stieranka – husle, Ondřej Daniš - basgitara, klávesy a spev, Róbert Onderík – kongá a perkusie a Peter Kičák – bicie a cajon. Na pomerne krátkom časovom úseku sa členovia predviedli v hudobnej fúzii rôznorodých štýlov, nálad a zvukov. Pod značkou world music sa skupina snaží vysporiadať s rozličnými náladami, ktoré sú podmienené štýlovotvornými prvkami ako zvukovosť v podobe elektronických efektov a programovania, opakujúce sa motívy a ostinátne pasáže. Mladá nádejná kapela sa ešte formuje, najmä v oblasti technickej zručnosti, čo možno badať v rozdieloch pri starších a novších kompozíciach. Ťažko možno komentovať problém súhry v niektorých kompozíciach najmä ak ide o fakt, že je to súťaž, ktorá môže posunúť hudobníkov nielen na hlavné pódium jazzových dní, ale hlavne im dodať nové skúsenosti.

V prvej prestávke sa na B-pódiu predstavil saxofonista Michal Balla vo svojom triu s ďalšími členmi: Lukáš ,,Olage” Olah na basgitare a Jakub Hittrich na bicích nástrojoch. Nálada sa presunula do inej – dravšej funkovej podoby. Miešal sa tradičný a moderný prvok spôsobom, ktorý nevybočuje z bežného rámca. Skladby z dielne lídra boli za sebou zoradené v logickom dramaturgickom slede, vystúpenie začalo skladbou z názvom First, ďalej pokračovalo Alikvotné Blues, Na Lepšie Časy či Odliv, … Spoločným jednotiacim prvkom je nepochybne polymetria, ktorá sa evidentne prejavovala pri lepení jednotlivých menších dielov skladieb. Poľahčujúcou okolnosťou tria je fakt, že okrem basgitary v ňom nie je ďalší harmonický nástroj. S tým sa formácia vysporiadala v celku dobre, o čom svedčí spolupráca basgitaristu a tenorsaxofonistu. Michal Balla Trio svojou povahou zapadá skôr do menších klubov, kde sa nekladie taký veľký dôraz na virtuozitu a kvalitu interpretácie.

Podobne ako na veľkom pódiu, aj v ,,malej” sále sa pomaly zvyšuje hudobná úroveň. Nie síce spôsobom, ktorý nás dostane ,,do kolien”, ale aj malý progres poteší. Nasledujúce zoskupenie Andy Belej Quartet má tradičné nástrojové obsadenie: Peci Uher – gitara, Arpi Farkaš – klavír, Vilo Cicoň – basgitara a Villiam Stanek – bicie nástroje. Spomínaný progres spočíva v invencií a kvalite frázovania, najmä pri spoločných vyhrávkach. Samotný vokál Andyho Beleja nie je až taký výrazný, ako ho niektorí prirovnávajú k Dan Bártovi, ale zato technicky na slušnej úrovni. Všetko je postavené na vzdušných, často ľahko zapamätateľných kompozíciách pohybujúcich sa v štýloch soul, či fusion. Skupina svojím vystúpením ukončila piatkový súťažný deň spôsobom, ktorý sme viac menej očakávali.

Ak by som celkovo zhodnotili atmosféru a úroveň týchto troch mladých kapiel, nemohol by som hľadať najlepšie superlatívy na ich hudbu, na druhej strane sa oceňuje nasadenie a chuť tvoriť vlastnú, autorskú hudbu.