Je zrejmé, že zoskupenia vo forme jazzového tria sú v dnešnej dobe veľmi populárne. Len na tohtotoročných bratislavských jazzových dňoch vystúpilo až osem trií. Jedným z nich je aj Jana Bezek Trio. Slovenská klaviristka a hlavne skladateľka dlhé roky pôsobila v Prešove, od roku 2003 žije v Bratislave. S poľskými kolegami – kontrabasistom Wojciech Szwuglerom a bubeníkom Piotr Skrzynskim sa predstavili na B – pódiu a predviedli komponovanú hudbu prevažne z pera líderky Jany Bezekovej. Základným piliérom jej tvorby sa stáva artificiálna hudba (štúdium kompozície absolvovala u Petra Adamkoviča a Juraja Hatríka) s jazzovými prvkami, pričom uplatňuje viacero prístupov k hudbe. Na koncerte sme sa nedočkali dravých sólových pasáží, klavír pôsobí skôr ako funkčný nástroj, podobne fungujú aj ostatní členovia. Tým pádom tu chýba osoba silného frontmana, pretože hudba sa zdá byť celá v pozadí. K tomu prispieva aj nesmelý komunikačný prejav Jany Bezek, čo v konečnom dôsledku platí o väčšine mladých kapiel, ktoré vystúpili na B – pódiu.

Šťastnou výhernou kapelou sa stala funková kapela FAT breakFast. Ďalšie trio nedeľného večera sa muselo popasovať s technickým problémom a gitarista Braňo Schwarz musel odohrať koncert bez akýchkoľvek elektronických efektov, čo v konečnom dôsledku veľmi chýbalo a znehodnotilo celkový zvuk. Napriek tomuto faktu nám slovenské zoskupenie predviedlo ozaj ,,mastnú“ zmes funkovej hudby v podobe vlastných kompozícií. Evidentný vplyv hudby Jaca Pastoriusa v podobe flažoletových tém basgitaristu Doda Madolu sa striedal s polymetricky ladenými skladbami založenými na obstojnom groove. Tak ako sme mohli pozorovať, skupina mala v sále dostatok svojich fanušíkov a aj preto si z nedeľného predstavenia odniesla výhru z pódia mladých talentov. Budúci rok ju uvidíme ako prvú, otváraciu kapelu na hlavnom pódiu bratislavských jazzových dní.

Posledná súťažná kapela v malej sále nás nepresvedčila o tom, že najlepšie ide na koniec. Pod názvom Vanda sa ukrýva meno speváčky Vandy Krajčovičovej a jej inštrumentalistov: Marek Wolf – gitara, Matúš Ferko – klávesy, Marcus Mračna – basgitara, Marek Žilinec – bicie nástroje. História formácie sa nesie v znamení prieniku pop-rocku a alternatívy, čo je v strofických piesňach veľmi cítiť. Celkový výraz speváčky Vandy je tiež veľmi popový, miestami distonujúci. Harmónie v skladbách sú príliš jednoduché, členovia využívajú veľa doškálnych akordov a jediný klavirista Matúš Ferko sa snaží zachrániť ako tak ,,jazzovú nálepku“. Ich hudba na mňa celkovo pôsobila strnulo a ani sólové pasáže ma nepresvedčili o kvalite kompozície či inštrumentácie. V každom prípade, aj pre týchto hudobníkov bolo toto vystúpenie určite dobrou skúsenosťou a verím, že ich to posunie do vyšších hudobných levelov.