Mladá je história jazzovej hudby, vďaka čomu ešte stále môžeme naživo vidieť a počuť niekoľkých zásadných umelcov, ktorí epochu jazzu vytvárali. Spomeniem mená ako Roy Haynes, Sonny Rollins alebo Benny Golson, ktorého budeme mať možnosť vidieť v bratislavskom Divadle Ateliér Babylon na 1.Gypsy jazz festivale dňa 28.11.2011.

Jednou žijúcou legendou je aj McCoy Tyner, ktorý vystúpil so svojim triom a hosťami vo viedenskom klube Porgy & Bess, menovite v obsadení: Chris Potter – tenor saxofón, José James - spev, Gerald Cannon - kontrabas a Joe Farnsworth – bicie nástroje.

McCoy Tyner sa na rodil v roku 1938, od svojich 17 rokov hrával v kapele Johna Coltranea, čo bolo štartom jeho závratnej kariéry v jazzovej hudbe. McCoy Tyner strávil v kapele Johna Coltranea 5 plodných rokov a je podpísaný na albumoch ako sú napríklad My favorite things, Impressions, či A love supreme. Od roku 1965 pôsobí ako bandleader vlastnej skupiny a debutuje v roku 1967 albumom The Real McCoy s Joe Hendersonom, Ron Carterom a Elvinom Jonesom. Odvtedy koncertuje a spolupracuje s najvýznamnejšími menami jazzovej histórie aj súčasnosti. Podrobný životopis umelca si môžete pozrieť tu.

Viedenský koncert bol jednočasťový a v rámci programu odzneli dve autorské kompozície McCoy Tynera a slávne jazzové štandardy, ktoré hrával John Coltrane. Takmer autenticky odznela skladba My one and only love, v ktorej spieval famózny mladý spevák José James. Chris Potter predviedol sólo v „coltraneovskom“ štýle. McCoy Tyner sršal „spiritom“, ktorý napriek vysokému veku nevyprcháva a rozdáva naďalej nadčasové posolstvo svojej hudby. Opäť sa raz ukázalo, že modernosť, či súčasnosť nemusí tkvieť iba v novývh nápadoch a mladých ľuďoch. McCoy Tynerová hudba nepotrebuje žiaden tunnig v podobe experimentovania, elektroniky, či vplyvov dnešných trendov na to, aby znela súčasne a zároveň nadčasovo. Členovia McCoyovej kapely predviedli okrem virtuozity, zemitého zvuku a time- u, ešte aj fenomenálnu hudobnú intuíciu a prácu s dynamikou. Ako saxofonista, vychutnal som si sóla Chris Pottera. Jeho výkon bol pre mňa v rámci hry mainstreamového jazzu na sxofóne, to najdokonalejšie, čo som kedy videl. Virtuozita, language, intuícia, a všetky ostatné zložky boli na najvyššej úrovni a vzájomne vyrovnané a doplnené nádherným zvukom. Pokiaľ budete mať možnosť, určite si nenechajte ujsť takýto koncert!