Keď ma minulý rok Milo Suchomel zavolal, aby som sa sním vybral na koncert Bennyho Golsona do Viedne, kde koncertoval niekoľko dní po sebe, nenapadlo mi, že po roku ich uvidím spolu na jednom pódiu! V skutočnosti Milo ako Golsonov fanušík, bol na troch vystúpeniach. Prvýkrát s Paťom Špankom, ktorý ako sám priznáva, Mila nakopol aby Bennyho Golsona oslovil. Dvakrát som mal to šťastie aj ja, a stal som sa svedkom toho ako Milo odovzdal Golsonovi svoje CD aj so skladbou Far away from us, ktorú mu venoval.

Sen sa stal naozaj skutočnosťou a nie je to bežné, aby sa podarilo každému kvalitnému muzikantovi zahrať so svojim idolom. Čo ma potešilo najviac, že Milo sa podujal zorganizovať to originálne, s nápadom a patričnou dôstojnosťou. Neostal pri koncerte svojej kapely s hosťom, ale zorganizoval festival. To znamená niekoľko mesačnú drinu v podobe hľadanie vhodného priestoru, bookovania umelcov, robenia dramaturgie, zháňania prostriedkov, technického zabezpečenia a všetkého ostatného, čo s tým súvisí. Výsledok? GYPSY JAZZ FESTIVAL!!!

1. Gypsy jazz festival sa konal v priestoroch Divadla Ateliéru Babylon. Tento priestor predtým známy ako divadlo West stal sa teraz miestom, kde si môžete zájsť ako do divadla, tak aj na kvalitný koncert.

Tu sa zišli 3 kapely, hrajúci žánre blízke jazzu, ktorých lídri reprezentujú rómsku kultúru a vplyv rómskej kultúry na hudbu. Celý festival uvádzali moderátorka Klaudia Guzová a herec Karol Csino.

Prvá kapela pod taktovkou Klaudia Kováča priniesla ducha swingu a bebopovej éry, čiže tradície moderného jazzu. Klaudius Kováč trio v zložení Klaudius Kováč – klavír, Róbert Ragan st. – kontrabas a Jozef „Ishias“ Dome – bicie. Predstavitelia troch generácii odohrali známe jazzové štandardy a odohrali tak ako sa to má. Úžasnú autenticitu spôsobovali sóla Klaudiusa. Tento virtuózny klavirista ovláda všetky techniky histórie jazzového klavíra. Tí čo ho poznajú vedia, že Klaudius má zvládnuté štýly a techniky od Scott Joplina, cez Art Tatuma, Fats Wallera, Bud Powella, Thelonia Monka až po súčasných klaviristov. Jeho hru sprevádzali ďalší dvaja majstri. Krásne melodické sóla Róberta Ragana a štýlový bopový sprievod. Jozef Dome opäť presvedčil publikum, že jeho srdce patrí jazzu. Osobne nepoznám v širokom okolí bubeníka s lepším jazzovým výrazom a spiritom.

Druhú – medzinárodnú kapelu zostavili bratia František a Roman Jánoškovci. Kapela Roman Jánoška kvartet v zložení Roman Jánoška – husle, František Jánoška – klavír Julius Darvas (AT) – kontrabas, Jenö Lisztes (HU) – cimbal. Tu začal znieť gypsy jazz, fúzia rómskeho folklóru, jazzu a klasickej hudby. Úžasne efektne vymyslená dramaturgia, postavená na autorských aj prevzatých kompozíciách, prešpikovaná virtuozitou týchto štyroch umelcov. Veď každý z nich patrí medzi svetové špičky vo svojom fachu. Okrem fenomenálneho Romana, ktorý je lídrom tejto zostavy a zároveň je známy z legendárneho Vienna Art orchestra, sú aj ostatní umelci veľmi vychytení. Romanov brat František hrá so slávnou skupinou Robyho Lakatosa, Julius Darvas bol členom Viedenskej štátnej opery a momentálne je členom Viedenskej filharmónie. Jenö Lisztes je členom kapely Robyho Lakatosa. Strhujúce vystúpenie ukončili aranžmánom slávnej skladby „Let čmeliaka“ (N. Rimsky-Korsakov).

Vrcholom festivalu bolo vystúpenia medzinárodnej kapely Mila Suchomela so svetovým hosťom – tenorsaxofonistom Benny Golsonom. Milo otvoril koncert autorskými kompozíciami a postupne prizval na pódium Miroslava Hloucala (CZ) na trúbku a Branislava Belorida na trombón. Za bicími sedel Peter Solárik, na kontrabase hral Tomáš „Kaštan“ Baroš (CZ) a na klavíri hral Klaudius Kováč. Milo prichystal originálne aranžmány, v ktorých excelovala dychová sekcia. Po spustení skladby Killer Joe, privítali na pódiu slávneho Benny Golsona. Nasadením jeho prvého tónu nastala v celom divadle nádherná atmosféra. Benny Golson je človek, ktorý tvoril históriu jazzovej hudby, ktorého skladby tvoria nemalú časť zbierky jazzových štandardov a hral s najvýznamnejšími menami jazzového sveta. Jeho krásny mäkký tón, frázovanie, spôsob improvizačného myslenia a prejavu očarili hádam každého. Benny Golson hral spoločne z celou kapelou a vymieňal si sólové plochy s ostatnými umelcami. Špeciálne mi učarovalo trombónové sólo Braňa Belorida. Neskôr hral Golson v jazzovom kvartete. Počas vstúpenia ste mohli počuť „golsonovky“ ako Whisper not, Along came Betty, Blues March či Are you real v úžasnom aranžmáne Mila Suchomela. Okrem autorských vecí Benny Golsona zaznela aj Milova spomínaná kompozícia Far away from us, ktorú Milo venoval Golsonovi a teraz si ju spolu s ním zahral. Na záver odznel aj milý príhovor Benny Goslona a Mila Suchomela, ktorý mu tentokrát venoval vlastnoručne namaľovaný portrét.

Čo sa mi najviac na festivale páčilo, že ma bavil od začiatku až do konca! Predstavené boli tri odlišné tváre jazzu. Celé predstavenie aj striedanie kapiel boli zosynchronizované a úžasne pripravené. Ak takýto náročný projekt organizuje jazzový hudobník a ide o prvý ročník, bolo by nevhodné vzniesť akúkoľvek negatívnu kritiku voči organizátorovi. Vždy sa nájde niečo, na čo sa dá takáto kritika vzniesť. Moja kritika však nepatrí Milovi, ani žiadnej z týchto úžasných kapiel. Mrzí ma opäť raz úroveň zvukárov, ktorá sa stáva fenoménom aj na dobrých festivalov. Ja dúfam, že Milo už začína chystať druhý ročník a opäť nám predstaví ďalšie talenty z rómskej kultúry, či slávne jazzové osobnosti.