ŠTEFAN "PIŠTA" BARTUŠ & JAZZBROTHERS FEAT. JURE PUKL !!!
15. marec 2012, divadlo Aréna, Bratislava
29.03.2012
 Štefan Pišta Bartuš - kontrabas, Luboš Šrámek - klavír, Jure Pukl - tenor saxofón, Michal Bugala - gitara a Peter Solárik - bicie nástroje.
Fanúšikovia jazzu si na prvom z tohtoročných koncertov Jazz v Aréne prišli na svoje. Štefan Pišta Bartuš krstil svoje nové CD Collectivity a, samozrejme, na koncerte zazneli skladby z tohto albumu. Už pri úvodnej skladbe Period sa dalo tušiť, že pôjde o kvalitný večer. Všetci hráči začali od prvého momentu naplno, čo sa v našich končinách, bohužiaľ,
nevidí až tak často. Ďalej sme mali možnosť napríklad počuť kompozície, ako Mother Fucker Diatonic alebo Rondo. Na skladbu Soundcheck bol prizvaný hosť Martin Valihora, ktorý podľa Pištových slov priniesol ten správny “newyorský smrad“.
Ako som spomínal, už v úvode ma hudobníci zaujali. Podaril sa im ten ťažko popísateľný moment, keď vás hudba doslova chytí. Hráči mali za sebou množstvo odohraných koncertov (veď album sa nahrával naživo), čo sa pozitívne odrazilo na súhre a istote. Nebol to jeden z tých
koncertov, kedy sa ľudia stretnú ledva pred akciou a zahrajú tie správne funky-groovy, na ktoré poslucháči tak často naletia. Na druhej strane, nepodaril sa ani druhý extrém, kedy sú skladby tak obohrané, že už v hre chýba iskra. Celkové rozpoloženie kapely bolo akurát ideálne na to, aby sme mali možnosť vidieť kvalitné výkony, umocnené atmosférou a publikom. Každý sa chcel ukázať v tom najlepšom svetle.
Každá zo skladieb vznikla na podnet niečoho iného, čo aj determinuje výsledný dojem. Inšpirácia
tradíciou, pocta Charliemu Parkerovi a iným velikánom (Rondo), či odľahčená Mother Fucker Diatonic, ktorá vychádza z pozdravu cigánskych muzikantov. V každom prípade však ide o prepracované skladby, so silnou melodickou linkou v téme. Poďme k samotným hráčom. Jure Pukl zaskakoval za Andy Middletona, ktorý sa kvôli pracovnej vyťaženosti nemohol dostaviť. Tento vynikajúci slovinský saxofonista sa chopil svojej príležitosti a predviedol koncentrovaný a sympatický výkon. Štefan Bartuš je na našej scéne už dlhé
roky synonymom špičkového kontrabasistu a nebolo tomu inak ani tentoraz. Na každom koncerte, ktorý som s ním videl, neznížil latku svojej kvality ani raz. Naši ďalší etablovaní hráči tiež nesklamali, mňa osobne ale ani neprekvapili.
Jakabčic počas krstu vyslovil domnienku, že Collectivity bude jeden z najlepších albumov Hudobného fondu. Po koncerte verím, že by to mohla byť pravda.
Diskusia
|