Najvýraznejšie osobnosti spoznáte po niekoľkých taktoch pretože sa ich prejav  od bežného spôsobu vždy odlišuje. Tak je to aj s klaviristom Brad Mehldau-om. Ako hosťujúci hudobník, v komorných duách či sólových vystúpeniach je zaujímavý, ale najlepšie je ho počuť vo forme tria kde hrá vlastné skladby.  A práve takéto album prišlo na svet aj v týchto dňoch. Plným priehrštím dostávame od neho všetko, čo sme doteraz dostávali iba v malých dávkach. Spustí sa svieži, často tretinový hojdavý rytmus v strednom tempe a Brad Mehldau pláva nad ním, miestami ho ešte domieša a potom vyhladí. Má na to zohratých hudobníkov, ktorí ho nasledujú a podporujú. Počas jeho improvizácií spoza pochmúrnych oblakov vždy na chvíľu vyjde slnko.  Doteraz jeho „House on Hill“ bolo mojou najobľúbenejšou nahrávkou, ale tohoročné vydanie „Ode“ je ešte zrelšia hudba. Vrelo odporúčam do pozornosti.