Branford Marsalis – soprán a tenor saxofón, Joey Calderazzo – klavír, Eric Revis – kontrabas a Justin Faulkner – bicie nástroje.

Branford Marsalis patrí medzi žujúcich velikánov novej jazzovej histórie. Syn klaviristu Ellisa Marsalisa a starší brat legendárneho trubkára Wyntona, vykročil ďalším chodníčkom, ktorý taktiež vedie z laboratória jazzovej tradície. Vo Viedni predstavil hudbu z nového albumu „Four MF's Playin Tunes“. Charakter hudby vychádza zo samotného smerovania lídra kapely, ktorý tentokrát vrámci inšpirácie siahol po velikánoch, akými boli Dexter Gordon, Coleman Hawkins, či Lester Young. Všimol som si, že siahol po tenor saxofóne vyrobenom koncom 40-tych rokov (Super ballanced action – aký mal napr. John Coltrane) a po starej kaučukovej „hubičke.“ Saxofonisti znalí problematiky určite vedia, že Branford hrával na novom nástroji Keilwerth alebo Selmer Mark VI a používal kovovú hubičku, ktorú mal vyrobenú na mieru.

Tento raz som zaregistroval nový „setup“, ktorý umožňuje skúmať a približovať sa dobovému zvuku, no zo skúseností s takýmito nástrojmi viem, že v rámci moderného zvuku, ruky nijako nezväzujú. V konkrétnych skladbách predvádzal štýl hry spomínaných saxofonistov, a siahol po  charakteristike ich zvuku, no v novom kontexte. Ak by ma však niekto odviezol na koncert so zaviazanými očami, asi by som pri niektorých skladbách naozaj Branforda nespoznal. Výber tónov, dynamika prejavu, či prístup k improvizácii bol absolútne iný ako ho u Branforda v posledných rokoch poznáme. Prezradila by ho však hra na sopránovom saxofóne. Tá je veľmi charakteristická a rozpoznateľná. Tak ako vždy, dokázal Branford čerpať z tradície a využiť hudbu z jazzovej histórie v absolútne súčasnom kontexte. Súčasný zvuk, otvorenú improvizáciu, či hranie sa s farbami predviedla kapela v sólových pasážach.

Neskutočným zážitkom boli klavírne sóla Joey Calderazza a sprievod dokonalej rytmiky v obsadení Eric Revis na kontrabase a najmladšieho člen kapely Justin Faulknera na bicích nástrojoch. Album Four MF´s plays tunes, je prvým albumom Branforda Marsalisa s týmto mladým talentom. Skladby na albume, ktoré zazneli aj koncertne, pochádzajú z autorskej dielne členov kapely, ale predviedli aj originálne prevedenie skladieb Teo od Thelonia Monka, či Mood Indigo Duke Ellingtona - v dobovom štýle. Odporúčam kúpiť si CD a ak sa dá, navštíviť koncert týchto štyroch MF´s.