V utorok 22. mája sa odohral v jazzovom klube Hlava 22 jeden z dobre utajených koncertov! Na pódium priviedol svojich severských spoluhráčov určite jeden z najlepších slovenských gitaristov - Juraj Burian. Ako jeden z prvých slovenských hudobníkov absolvoval známu Berklee College of Music v Bostone, kde sa aj vytvorili priateľské putá medzi ním a jeho hudobnými kolegami.

Slovenskej jazzovej scéne už relatívne dobre známy, technicky výborne disponovaný basgitarista Per Mathisen zlanáril svojho mladšieho brata, tenorsaxofonistu Ole Mathisena, v New Yorku pôsobiaceho na jazzovej a world music scéne a za bicie zasadol ďalší spolužiak z Berklee, vynikajúci švédsky bubeník Johann Svensson. Kvarteto na koncerte prezentovalo skladby zo svojho ostatného albumu, sugestívnu atmosféru však dvakrát prerušil totálny výpadok elektriny, čo malo za následok celkové prerušenie koncertu, mierne znechutený Ole Mathisen radšej zbalil svoj Apple, cez ktorý zaujímavo moduloval tón svojho saxofónu a vytváral atmosféru mne pripomínajúcu freejazzové výboje Jana Garbareka.

Po vyše polhodinovom vynútenom oddychu kapela nastúpila opäť na pódium a ako znovuzrodená rozpútala uragán ostrých unison, rytmických a energických tém, ktoré striedala severská nostalgickosť. Per Mathisen, obkolesený svojimi obľúbenými krabičkami, pôsobil ako neúnavný rytmický ťahúň, priebežne vyrážajúci do svojich sólistických expozé na päťstrunovej base, tvorivo využívajúc vymoženosti zvukovej techniky. Mňa osobne veľmi zaujal saxofonista Ole Mathisen so svojou staccatovou technikou, v ukrutných tempách doslova chrlil rytmicky mimoriadne presné tóny svojich improvizácií, ktoré prestriedal robustným legátovým tónom, nie nepodobným tónu známeho jazzového tenorsaxofonistu Gary Thomasa.

Juraj Burian, ako mimoriadne všestranný gitarista, poodhalil svoju modernú jazzrockovú tvár. Nikdy netajac gitarových hrdinov svojej mladosti, čím myslím anglického virtuóza Allana Holdswortha, amerického country jazzového gitaristu Lenny Breaua či skôr rockovejšieho Steve Morsea, sa prepracoval k vlastnému pońatiu, skĺbiac harmonicky vzrušujúce legátové linky s brnkátkovo – prstovou technikou pravej ruky, využívajúc aj slap. V sólach poctivo šťavil svoj Fender Telecaster cez Line 6 Floorboard a ako jediný harmonický nástrol krásne farebne vykrýval pozadie kompozícií. Bubeník Johann Svensson sa okrem spoľahlivej, samozrejme presnej a dynamickej spoluhre predviedol aj správnymi jazzrockovými sólami a nenechal nikoho na pochybách, kto je tým najlepším štvrtým do kvarteta.

Koncert bol takou slovenskou premiérovou generálkou pred krátkym turné v Rakúsku a možno len ľutovať, že takáto kapela tu nehráva častejšie. Snáď to napraví nové spoločné album, chystané na jeseň ešte tohto roku.