Jack de Johnette sa prednedávnom predstavil viedenskému publiku ako spolutvorca projektu, ktorý možno jednoznačne zaradiť do kategórie world-music.
Jeho spoluhráčmi boli Foday Musa Suso (hráč na africkú harfu - kora) a Jerome Harris na basgitare – sú to predstavitelia africkej hudobnej scény žijúci v USA. Zaujímalo nás, či sa tento popredný predstaviteľ jazzového mainstreamu a fusion dokáže stotožniť s takými jednoduchými hudobnými motívmi africkej ľudovej hudby, aké svojim poslucháčom ponúkalo jeho trio počas svojho vystúpenia.

Jack: World music je odvšadiaľ, ale veľká časť tejto hudobnej kategórie prichádza z Afriky, všetky tieto prúdy, či už z Kuby, alebo napr. Portugalska, a mnohé tieto skladby, či motívy sú adaptovateľné pre jazz, pre improvizáciu, takže ja si rád zahrám s takými hudobníkmi, najmä s Fodayom, či Billom Frisellom,

* Raz ste povedali, že keď ste začínali počúvať jazz, nebol pre vás problém počúvať akúkoľvek hudbu, je teda pre vás hudba iba jedna?

Áno, buď ju máte radi alebo nie, ale ja mám rád veľa hudobných žánrov. A ak je niečo dobré, niečo, čo ma zaujme, čo sa ma dotkne, počúvam to a adaptujem si to pre moju koncepciu

* Začínali ste sa učiť hrať klasický klavír, ale váš strýko vás inšpiroval pre jazz.

Áno, bol to jazzový diskjockey v Chicagu a cez neho som sa dostal k mnohým platniam a začal počúvať jazz


* Hrali ste pravdepodobne s každým, aj s Theoloniusom Monkom, jedným z najzaujímavejších amerických hudobníkov, aká to bola spolupráca?

Skvelá, skvelá, je to jeden z najväčších jazzových skladateľov, improvizátorov, jeho ducha mám stále v sebe

* Snažíte sa niekedy skombinovať klasiku s jazzom?

Zúčastnil som sa na zopár projektoch, vrátane improvizácii na diela niektorých skladateľov, ako Alex Belanescu a podobne

* Napísali ste aj knihu ako hrať jazzové bicie, vyučujete?

Nie, dávam zopár hodín, nemám na to viac času

* Myslíte, že je dnes ťažšie hrať jazz v Amerike ako v Európe?

Myslím, že poslucháči v Európe sú viac otvorenejší , majú viac záujmu o našu hudbu...