Ako šľahačkovú tortu po vynikajúcom obede si Brňáci dopriali koncert Unity Bandu Pata Methenyho. Dokonale zasýtení vyše dvojtýždňovým aprílovým Jazzfestom, ktorý im ponúkol všetko možné od predjedál po bohatý hlavný chod, zostalo im ešte miestečko na zákusok. 28. júna 2012 sa v Bobycentre predstavil asi najvýznamnejší jazzový gitarista svojej generácie, neuveriteľne všestranný hudobník, skladateľ a improvizátor - Pat Metheny.

Do svojho kvarteta si pozval tenor saxofonistu Chris Pottera, kontrabasistu Ben Williamsa a svojho dvorného bubeníka Antonio Sáncheza. Pat Methenyho snáď ani netreba predstavovať, len na ilustráciu pár pikošiek. Pod vplyvom staršieho brata začínal ako trubkár, ako teenager získal jazzové štipendium časopisu Down Beat, ako osemnásťročný učil na Berklee College of Music a nahrával albumy so svojím mentorom Gary Burtonom. V roku 1975 debutoval s prvým  vlastným albumom Bright Size Life a odvtedy za takmer štyridsať rokov mimoriadne úspešnej hudobnej kariéry získal 18 cien Grammy a hral asi so všetkými významnými štýlotvornými jazzovými hudobníkmi. Okrem toho je aj významným zvukovým a nástrojovým inovátorom, ktorý nebývalým spôsobom rozšíril možnosti gitary, jeden z prvých tvorivých používateľov gitarového syntezátora, čerstvý popularízátor barytónovej gitary a návrhár svojej futuristckej multi strunnej Pickasso gitary z dielne kanadskej gitarárky Lindy Manzerovej.

Ako sám priznáva, dôvodom pre projekt Unity Bandu bol druhý z kvarteta, multi reedman Chris Potter. Odkedy sa spolu stretli pri nahrávaní vlastného albumu bubeníka Antonia Sancheza, bolo len otázkou času, kedy a kde sa prejaví ich hudobné súznenie. Takže bude potrebné predstaviť skôr Chrisa Pottera. Narodil sa 1.1. 1971 v Chicagu, od troch rokov pokúšal klavír a gitaru, ako desať ročný začal hrať na alt saxofóne a v trinástich hral svoj prvý gig. Ovplyvnený hudbou od Bacha cez Schônberga, Beatles, s dôrazom na Milesa Davisa a Dave Brubecka, od pätnástich rokov hral s legendou jazzového klavíra Marian Mc Partland. Študoval na New School v New Yorku, potom na Manhattan School of Music u klaviristu Kenny Wernera, absolvoval štyri roky po boku bebopového velikána - trubkára Red Rodneyho, v 1994 získal nahrávací kontrakt od spoločnosti Concord, v tom istom roku Grammy so skupinou Steely Dan za album Two against the nature. V roku 2001 nahral vysoko hodnotený album Gratitude, venovaný saxofónovým legendám John Coltraneovi.Sonny Rollinsovi, Joe Hendersonovi, Lester Youngovi, Coleman Hawkinsovi, Ornette Colemanovi a Charlie Parkerovi. Jeho jazzová estetika vychádza z Charlie Parkera, Lestera Younga a Sonnyho Rollinsa, je však zasadená do súčasného harmonicko – rytmického konceptu. Dnes patrí k najvýznamnejším svetovým saxofonistom.

Bubeník Antonio Sanchez sa narodil v roku 1971 v Mexiku a tam aj ukončil štúdium klavíra na Národnom konzervatóriu. Nasledoval odchod do Bostonu na Berklee College of Music, štipendium na New England Conservatory, kde bol jeho učiteľom Danilo Perez. Ten ho odporučil Paquito D´Riverovi a členstvo v jeho skupine mu prinieslo ponuku od Pata Methenyho, s ktorým pod hlavičkou Pat Metheny Group nahral dva albumy - Speaking of Now, ktoré získalo cenu Grammy za najlepší súčasný jazzový album a v roku 2005 The Way Up. Nasledovalo vynikajúce Pat Metheny Trio s ešte lepším  albumom Day Trip. Na svoj prvý album s názvom Migration si pozval Pat Methenyho, Chick Coreu, Chris Pottera, David Sancheza a Scott Cooleyho a od roku 2006 je člen fakulty New York University. Benjaminom skupiny a to doslovne je kontrabasista Ben James Williams, rodák z Washingtonu, D.C., ktorý okrem kontrabasu výborne zvláda aj basgitaru a klavír. Ovplyvnený tak jazzom ako hip hopom, rhytm and blues, gospelom aj klasickou hudbou, študoval na Michigan State University, povyhrával množstvo súťaží a štipendií. Víťazstvo v Thelonious Monk Bass Competition 2009, kde v porote sedeli Ron Carter a Dave Holland, mu otvorilo dvere do sveta veľkého jazzu. A čo už dodať k samotnému koncertu?!

Už pred pol ôsmou bola sála Boby centra pomerne slušne zaplnená a návštevníci stále smerovali dnu. Tam ich na pódiu zatiaľ vítala len rozvážne sa pohybujúca Carolina Chrzan, vyše dvoch desaťročí osobná technička Pat Methenyho, inak veľmi nenápadná žena, ktorá mu ladí, skúša a pripravuje gitary a aparatúru a je zodpovedná za jeho charakterictický a jedinečný zvuk. Oponou zakryté veľké skrine naznačovali (aspoň tým, ktorí videli sólový projekt Pat Methenyho s názvom Orchestrion), že mnohými zatracovaný hudobný stroj nepríde skrátka a napriek úspešným stoštyridsiatim predstaveniam je možné ho ďalej tvorivo amortizovať. Po krátkom príhovore usporiadateľa prišiel sám Majster.

Dramaturgia koncertu vychádzala do značnej miery z posledného opusu Unity Bandu. Pat Metheny začal sám jemu vlastnou akustickou gitarovkou, nasledovala ďaľšia, Carolina Chrzan podávala a odnášala gitary, postupne sa pridala celá kapela a skladby plynuli neuveriteľne ľahko a sugestívne. Podmanivej atmosfére podľahla celá sála, po sólach jednotlivých hráčov často radšej netlieskala a vychutnávala úžasnú hudobnú atmosféru. Napriek veľkému teplu kapela hrala strhujúco, prišlo aj na spomínaný Orchestrion, ktorý prítomnosťou a výkonom hráčov pôsobil nejako viac humanizovane a veľmi organicky zapadol do koncertnej koncepcie. Pat Metheny vytiahol aj svoju Pickasso gitaru, skrátka neprišiel ani rokmi overený a osvedčený gitarový syntezátor značky Roland. Pozornejší poslucháči si mohli aj uvedomiť, že na svojom gitarovom tóne Majster stále pracuje, nový autorský model gitary od firmy Ibanez mal aj piezosnímač a tak charakteristickému mäkkému tónu pribudlo zaujímavé kovové jadro.

Kapelník si svojich spoluhráčov vyskúšal aj samostatne, v bloku duetov si najprv zaimprovizoval na známy štandard All The Things You Are spolu s Chrisom Potterom, ktorý mu nezostal ani tón dlžný, v nasledujúcom blues mierne vyškolil kontrabasistu Ben Williamsa a set ukončil v rýchlom tempe sa nesúcim duete s bubeníkom Antonio Sanchezom. Treba povedať, že spoluhráči sa ukázali ako osobnosti najväčšieho kalibru. Chris Potter každým tónom dokazoval, prečo patrí k momentálne najvýznamnejším svetovým saxofonistom, či hral na tenor saxofóne, či na bas klarinete, či soprán saxofóne alebo basovej flaute. To, že technicky a intonačne perfektne, to v tejto kategórii hudobníkov je samozrejmosťou, ale melodika jeho improvizácií - no niečo úžasné! Ben Williams bol absolútne rovnocenným členom kvarteta, Pat Metheny hral vždy s vynikajúcimi basistami, počnúc Jacom Pastoriom, cez Marka Egana (inak Pastoriovho žiaka), Steve Rodbyho, od nestora moderného kontrabasu Charlie Hadena po virtuóza Christian Mc Bridea. Mladý Ben sa zaskvel sýtym tónom, hutným kolektívnym výkonom a krásnymi sólami. Antonio Sanchez je vyzretý bubeník s podmanivým juhoamerickým ťahom, precízny technik s obrovským zmyslom pre stavbu bicieho partu a súvisiacu farbu a dynamiku. Spolupracuje s Pat Methenym už dlho a nie nadarmo je pokladaný doslovne za jeho „ dvorného bubeníka „.

Sám Majster napriek blížiacej sa šesťdesiatke prepotil košeľu ako za mladi a každou rytmickou frázou, každým melodickým motívom presvedčoval poslucháčov, čo znamená kombinácia výnimočného talentu, obrovskej usilovnosti a vytrvalosti a aj istého obchodného ducha. Čo dosvedčovali nielen CD a tričká Unity Bandu, ale aj Majstrove brnkátka, gitarové remene či kniha Majstrových rozohrávacích cvičení, ktoré si mohli chtiví nadšenci zakúpiť. Nadšené publikum si po výdatnom koncerte vytlieskalo jeden nádherný prídavok a po ńom sa opäť objavila Carolina Chrzan, ktorá balením aparatúry nekompromisne naznačila publiku, že fantastický hudobný zážitok musí mať aj koniec. Bolo by možné zopakovať si to v Bratislave ? Toť otázka........