P okiaľ prvý deň Bratislavských jazzových dní bol venovaný hlavne spevákom, druhý čiastočne spevákom, tretí deň BJD bol spevákom venovaný úplne. Večer príjemne otvoril projekt Quintessence speváčky Lucie Lužinskej a gitaristu Borisa Čellára. Septeto v zaujímavom obsadení, spev ,gitara, klavír, klarinet, elektronický vibrafón, kontrabas a bicie ponúklo v aranžmánoch Borisa Čellára poslucháčom nevšednú, veľmí príťažlivú kombináciu „starého“ a „nového“ zvuku. Boris ,ktorý je známy svojím pozitívnym vzťahom k vokálnym triám s klavírom a gitarou a la Nat King Cole či Diana Krall a takisto úctou k jazzovej tradícii, vytvoril v spolupráci s kapelou bohatý podklad pre všetky interpretačné polohy pre Luciu Lužinskú, ktorá to aj maximálne využila. Odvážne scatovala, nechala zaznieť svoj otvorený hlas, až mi sem tam pripomínala nezabudnuteľnú Floru Purim. Treba pochváliť aj organicky pôsobiace sóla jednotlivých hudobníkov, či to bol Gregor Ftičar, slovinský klavírista, spolužiak Borisa a Lucie z Jazzovej akadémie v Grazi, či Miro Poprádi so svojím klarinetom, či špičkový rytmický tandem basistu Juraja Grigláka a bubeníka Petra Solárika a samozrejme výkon Leadera kapely, ktorý popri čistom „bensonovskom“ zvuku nezabudol ani malé zvukové experimenty. No musím vyzdvihnúť prirodzený prejav a melodickú hru hráčky na Mallet Kat (po slovensky elektronický melodický bicí nástroj), Ľudmily Štefánikovej. Dúfam, že táto úspešná absolventka Berklee College of Music sa na Slovensku objaví čo najčastejšie.

Ďaľším účinkujúcim bol francúzsky spevák, skladateľ a aj textár Pierre de Trégomain so svojím kvartetom. Absolvent škôl v Paríži a Grazi je jedným z objavov francúzskeho jazzu posledných pár rokov. Mladík s výzorom existencionalistického hrdinu filmov šesťdesiatych rokov a čistým hlasom stredovekého trubadúra sa postaral pre mňa asi o najsilnejší zážitok. Čerpajúc z bohatej a svojbytnej tradície francúzskeho jazzu (čo myslíte, koľko štátov na svete má svoj Národný jazzový orchester?), vytvoril kompozície, v ktorých podporovaný vynikajúcim akustickým triom v obsadení klavír, kontrabas a bicie, akoby otváral dvere do iných dimenzií jazzu .Či spieval po anglicky so šarmantným francúzskym prízvukom alebo vo svojej rodnej reči, vždy úžasne čisto a doslova krásne. Po jeho vystúpení som sa cítil ako po zhliadnutí dobrého francúzskeho filmu, ktorý odpoveďami na staré otázky vo vás vzbudí nové. A tak som si aj položil otázku, môže po vynikajúcom prísť niečo ešte lepšie? Nie, ale môže prísť iné. Vynikajúce.

S tureckým medom sa človek stretne asi skôr ako s tureckým jazzom (alebo s kebabom?), ale chybou by bolo ho podceňovať. O tom každého súdneho poslucháča muselo presvedčiť vystúpenie tureckej jazzovej speváčky Elif Caglar. Absolventka kompozície a spevu na Aaron Copland School of Music je drobné žieňa s obrovskou hrivou vlasov, úžasným hlasom a šibalským úsmevom. Na koncerte interpretovala hlavne skladby zo svojho albumu M.U.S.I.C., ktoré sama skomponovala a vtipne otextovala. Výdatne jej pri tom pomáhala na vysokej úrovni hrajúca kapela v obsadení akustický klavír, trúbka, kontrabas a bicie nástroje. Kompozície, poučené minulosťou, opäť stavali mosty do budúcnosti aj tureckého jazzu. Výborná farba hlasu, interpretačná istota , improvizačná invencia a orientálna osobná príťažlivosť, to všetko sa spájalo a charakterizovalo v osobe speváčky Elif Caglar.

No a na záver to najlepšie .....? Nemám nič proti Kool and the Gang, je to stará osvedčená mašina, celkom rád si na ňu zatancujem, ale čo má robiť na jazzových dňoch? Nabudúce by mohla prísť aj Madonna. Nakoniec ,prečo nie? Hranice jazzu musíme neustále rozširovať !

Tretí deň Bratislavských jazzových dní, posledný alebo ostatný, ako chcete, má v sebe vždy taký pocit nostalgickej definitívy. Pokiaľ piatok je prísľubom čohosi nového, ešte nevypočutého, nedeľa, akokoľvek dobrá, má v sebe zárodok pondelka, skoršieho odchodu domov, pre väčšinu návštevníkov aj ranného nástupu do školy, do práce a hlavne obsahuje záver pomerne zriedkavého jazzového sviatku, veď sa koná v takomto rozsahu len raz do roka. Takže vďaka zaň!