Po približne dvoch rokoch potešil priaznivcov smooth jazzu svojím novým opusom slovenský gitarista, skladateľ a producent Andrej Turok. Člen funkovej formácie Tamis patril k priekopníkom funky hudby vo vtedajšom Československu a láska k nej mu zostala doteraz, čoho svedectvom je aj ostatný album s názvom GuitArt.
Smooth-jazzový album (pre ortodoxných jazzmanov je smooth jazz hudbou, ktorá má jazz len v názve), pre tých ostatných je melodickou a rytmickou zmesou funky, rocku, čiastočne vážnej hudby a jazzu, kde sa väčšinou nespieva, kde sóla neunavujú, ale príjemne plynú a podobne plynie čas aj pri počúvaní tejto hudby. Dvadsaťjedna skladieb tieto atribúty spĺňa dokonale. Okrem vlastných skladieb Andreja Turoka sú na albume aj úpravy svetoznámych melódií (Pavana od Gabriela Faurého či Black Orpheus Luiza Bonfu), ale aj úpravy dobových hitov ( napríklad September od Earth, Wind and Fire alebo Stingov Shape of My Heart). Všetko vkusne a súčasne zaranžované, naprogramované a nahraté samotným autorom.
Andrej Turok obstaral aj väčšinu sól, kde-tu vypomohli ďalší inštrumentálni sólisti. Virtuózny domáci Henry Tóth tiež na gitare, domáci hitmaker Marian Čekovský na beat box, zahraniční Adam Gassman na saxofóne,Jan Van Droess na krídlovke, Greg Fletcher na klavíri a Hammond organe, Hans Dotler na harmonike, Virgil Smith na base. Aj dramaturgicky sú skladby vhodne zoradené, nálada strieda náladu, pomalý „ lepák“ nahradí svižná funky téma, za ktorú by sa nehanbilo ani Mezzoforte. Samozrejme nesmiem zabudnúť na spevákov, spievané skladby sú vo výraznej menšine, ale pred výkonom Svetlany Rymarenkovej treba dať klobúk dole, takisto Berco Balogh v Septembri potvrdzuje svoje kvality a výborne pôsobia aj vokalisti Lazaro de Jesus a Cadence.
Album pôsobí veľmi vyrovnane a bolo by možné ho úspešne ordinovať k víkendovému večeru s dobrým vínom a jedlom, zakončenom prípadným striptízom. Možno príde čas, keď to preplatia aj zdravotné poisťovne, dovtedy doporučujem zaobstarať si album svojpomocne.
