Na jeseň sa v Bratislave tradične zahusťuje jazzový život. Pred Bratislavskými jazzovými dňami sa sem tam niečo objaví, aby Bratislavčanom pripomenulo blížiace sa BJD a po nich nasledujú opäť koncerty, aby diváci nevychladli. Takto jazzový poslucháč neorie, neseje, ale žne úrodu svojho záujmu o dobrý jazz. Ateliér Babylon v utorok večer ponúkol ten najlepší. Aspoň z časti. Na jeho pódiu sa odohral zaujímavý dvojkoncert . Rozohrievaciu polhodinku obstaralo internacionálne duo, tvorené slovenským gitaristom s rozširujúcim sa medzinárodným renomé Davidom Kollarom a maďarským bubeníkom, žijúcim tohto času v Španielsku, Gyorgi Borlaiom. Ale o tomto duu neskoršie.

Po kratučkej prestávke na úpravu pódia prišiel po krátkom koncerte Kollar - Borlai ten hlavný trhák. John Scofield ajeho trio sú garantmi tej najvyššej úrovne svetového jazzu. Písať o Scofieldovi a jeho hre je nosením dreva do lesa. Čo nové možno napísať o gitaristovi, ktorý kvôli hraniu ani nedokončil slávnu Berklee, ktorý nahradil Pata Methenyho v kvartete vibrafonistu a mentora viacerých vznikajúcich gitaristov Gary Burtona, nahradil Johna Abercrombieho v jazzrockovom  bande bubeníka Billy Cobhama a nakoniec nahradil Mike Sterna v kapele slávneho Milesa Davisa? Asi len to, že sa stal slávny a nenahraditeľný ako jeho predchádzajúci kapelníci.

Neuveriteľne osobný, charakteristický tón Majstra ma dostal hneď od začiatku. Spomínam si na jeho jeden z prvých albumov s klavíristom Halom Garperom s názvom Rough House, snáď z roku 1976. Tá neuveriteľná dravosť tónu jeho mierne skreslenej gitary (vtedy to bol Gibson ES 335, teraz je to jeho vlastný model firmy Ibanez), tá obrovská improvizačná invencia a vynaliezavosť, rytmický ťah a istota, čo viac....! V Bratislave mal na pódiu pripravené lampové combo Vox, looper Boomerang, ktorý s citom a nadhľadom využíval, zopár potrebných elektronických krabičiek a hlavne vlastné prsty a vlastnú hlavu.

Trio začalo s tradičnou jazzovou formou, čiže rýchlou dvanástkou, kde sa okamžite ukázali kvality spoluhráčov. Scofieldov mentor z mladosti, teraz sedemdesiatnik Steve Swallov, jeden z otcov modernej elektrickej basgitary, vlastník nezameniteľného tónu (ako jeden z mála jazzových basgitaristov hrá s plektrom), výborný a charakteristický skladateľ a aranžér, manžel významnej skladateľky, klavíristky a organistky Carly Bleyovej, pôsobil ako rytmicko-melodický motor tria, ktorý svojím ťahom a farebnosťou dopľňal i jedinečné bicie o dvadsať rokov mladšieho Billa Stewarta. Tento vynikajúci bubeník, ktorý s Johnom Scofieldom nahral nejeden album, je tiež stabilným členom tria organistu Larry Goldingsa a vo svoje bohatej jazzovej kariéra účinkoval snáď s väčšinou významných jazzových leaderov.

Na koncerte zazneli skladby Johna Scofielda, Steveho Swallova a jedna skladba spomínanej Carly Bleyovej, ktorú John Scofield venoval svojej manželke (ktorá, ako vtipne poznamenal, sedí v šatni a číta knihu) - a tak sme prišli o možnosť vidieť pani Scofieldovú. Neprišli sme však o možnosť vytlieskať si prídavok. Po poslednej skladbe koncertu, ktorou bola ďalšia charakteristická jazzová forma „rhythm changes“, (podľa skladby G. Gershwina I Got Rhythm), prišla tradičná balada Girl I´Used to Know, ktorá ukázala ako také akordy ako Ddur a Gdur dokážu zaznieť v rukách Johna Scofielda. Priznám sa, tento rok som ho videl a počul trikrát, ale stále nestačí. Zostáva len poďakovať organizátorom za výbornú akciu a čakať, čo príde nabudúce. Už teraz sa naň teším!