William John Evans, známy ako Bill Evans (*16.8.1929 v USA - †15.9.1980 ), bol veľmi významný americký jazzový klavírista, skladateľ, aranžér a pedagóg. Použitím “impresionistických” a modálnych harmonických aj melodických liniek v hre aj v aranžmánoch, ovplyvnil celé generácie nielen jazzových klavíristov (napr.Chick Corea, Herbie Hancock, Keith Jarrett, Michel Petrucciani a.i.), ale jazzových hudobníkov vôbec. Považuje sa za priekopníka a predstaviteľa modálneho jazzu, tretieho prúdu, coolu a post-bopu. Narodil sa v New Jersey, v hudobníckej rodine. Začal sa ako šesťročný učiť na klavíri a svet hudby už neopustil po celý život. Výpočet jeho jazzovej činnosti a kľúčových hudobných aktivít je taký rozsiahly, že to v takejto skratke nie je možné spomenúť ani len v schématických bodoch. Jeho skladby sú známe ako jazzové štandardy, jeho harmonické princípy sú východiskom a dodnes aj cieľom jazzových hudobníkov a skladateľov. Počas života bol ocenený 31 nomináciami a 7 cenami Grammy a v roku 1994 bol posmrtne ocenený cenou Grammy za celoživotné dielo a prínos v jazze.

Ako priznáva Herbie Hancock, ktorý zostavil výber tohto CD, vplyv Billa Evansa na jazzových muzikantov, ale aj poslucháčov bol mimoriadny a obrovský. Spôsob hrania, harmonické a modálne vyjadrovanie sa v klavírnej hre Billa Evansa na neho osudovo zapôsobilo hneď pri prvom kontakte s albumom Milesa Davisa „Kind Of Blues“ a ním ostal inšpirovaný po celú ďalšiu kariéru. Pod týmto pohľadom sa nesie aj výber nahrávok tohto albumu, v ktorých hrá Bill Evans (klavír) s viacerými slávnymi spoluhráčmi v skladbách: „What Is This Thing Called Love?“ (Cole Porter); „Round Midnight“ (Thelonious Monk); „I Believe in You“ (Frank Loesser); „Turn out the Stars“ (Bill Evans); „Funkallero“ (Bill Evans); „I Loves You, Porgy“ (G., I. Gershwin); „I Should Care“ (S.Cahn); „Angel Face“ (Joe Zawinul); „Walkin´Up“ (Bill Evans); N.Y.C.´s No Lark“ (Bill Evans); „Mother of Earl“ (Earl Zinders); „Jazz Samba“ (C.Ogerman); „A Time for Love“ (J.Mandel). Zo spoluhráčov spomenieme mená: Chuck Israels, Monty Budwig, Ron Carter, Eddy Gomez – kontrabas; Larry Bunker, Shelly Manne, Elvis Jones, Arnold Wise, Jack DeJohnette – bicie nástroje; Jim Hall – gitara a Stan Getz – tenor saxofón.

Toto je album s výberom, hodným jazzovému klavírnemu uchu velikána akým je Herbie Hancock. Nahrávky sú z rokov 1962 - 1968 a tak sa v nich prelína mainstreamové podanie aj jazzových – dnešných už štandardov, aj modálne a moderné harmonizovanie v sólových pasážach Billa Evansa. Bez debaty, bol to a je to kráľ jazzového klavíra! Je radosť počúvať jeho presnú, úspornú a nesmierne inteligentnú klavírnu funkciu.

Výborný album!