Slovenský rozhlas v spolupráci s Poľským kultúrnym strediskom prináša z času na čas zaujímavé jazzové pozdravy od našich severných susedov. Poľsko je krajina s vlastnou dlhodobou jazzovou tradíciou a vyspelým jazzovým školstvom a mať možnosť vypočuť si jedného z predstaviteľov tej najmladšej jazzovej generácie je veľmi vítanou príležitosťou istej hudobnej konfrontácie.

Rafal Sarnecki je mladý poľský jazzový gitarista. Narodil sa v roku 1982 vo Varšave, už ako dvadsať ročný zvíťazil na medzinárodnej súťaži jazzových gitaristov vo Varšave, v roku 2005 získal štipendium New School of Music v New Yorku, štúdium ukončil v roku 2008, pokračoval v jazzovom programe na The Aaron Copland Scool of Music, štúdium ukončil v roku 2010, pričom spolupracoval s takými významnými hudobníkmi ako Paul Bollenback, (vynikajúci gitarista, videli sme ho na Bratislavských jazzových dňoch 2009 v skupine Steve Gadda), Peter Bernstein (tiež skvelý gitarista, nasledovník Jima Halla), Buster Williams, Reggie Workman, … V súčasnosti žije v Brooklyne, je stálym členom jazzovej scény a spolupracuje s Lucas Pina Nonetom, kvartetom Majida Khalila a Danielle Freeman Quartetom. Vzhľadom na to, že sa pohybuje medzi Poľskom a Spojenými štátmi, samozrejme účinkoval s množstvom významných poľských jazzmanov všetkých generácií.

V Bratislave sa predstavil so svojím triom v obsadení Wojciech Pulcyn - kontrabas a Pawel Dobrowolski - bicie nástroje. Príjemné prostredie Koncertného štúdia č.5 je ako stvorené na takéto komorné obsadenia. Na scéne postavené gitarové combo Polytone, obľúbená aparatúra gitaristov Joea Passa aj Jima Halla, jednoduchý distortion pedál a gitara Gibson ES 335, nástroj tuším väčšiny jazzových gitaristov mladšej a strednej generácie (spomeniem Adam Rogers, Ben Monder, Steve Cardenas, Mike Moreno, z našich končín Michal Bugala, títo všetci prepadli kúzlu pololubovej, dizajnérsky nadčasovej, mimoriadne vydarenej gitary, schopnej tlmočiť všetky zvuky, od hladkého, zamatového, čistého jazzového tónu po ostré funky či maximálne skreslenie), basová aparatúra a bicia súprava s množstvom činel. Takýto pohľad vítal poslucháčov koncertu tria Rafala Sarneckého.

Hudobníci sa predstavili s programom, ktorý tvorili skladby gitaristu z jeho ostatných dvoch albumov. Veľmi pôsobivé skladby s nápaditými melodickými motívmi, bohatou harmonickou štruktúrou, podporené vitálnymi bicími, pričom všetci hudobníci mali dostatok priestoru na sólovú sebaprezentáciu, vždy však s ohľadom na logiku a ducha kompozície. Rafal Sarnecki sa prezentoval ako vyspelý hráč s výbornou, ale nie samoúčelnou technikou, skvelo interpretoval harmonizované témy, pričom používal prsty aj plektrum, kongeniálne doprevádzal invenčné sóla kontrabasistu Wojciecha Pulcyna,všetko podporovali uvoľnené, avšak presné a dynamické aj farebné bicie Pawla Dobrowolského.

Plagát na koncert predstavoval tvorbu Rafala Sarneckého ako „kytarový jazz hodně podobný tvorbě českého kytaristy Davida Dorůžky „ , do istej miery možno súhlasiť, ide však skôr o hudobne generačnú spriaznenosť, používanie podobného hudobného jazyka a to sú atribúty spoločné viacerým súčasným jazzovým gitaristom, obývajúcim jazzovú planétu, či je to Kurt Rosenwinkel, Lage Lund, David Dorůžka alebo Rafal Sarnecki či Michal Bugala. V každom prípade poslucháči zažili asi hodinku a štvrť výborného súčasného jazzu a jedinou škodou bolo, že ich prišlo tak zúfalo málo. Snáď vylepiť plagáty na konzervatórium, vysokú školu a možno aj na nejaké ZUŠ by nestálo tak veľa námahy.