Osobne nemám nič proti albumom, ktoré kompilujú štandardy, ale je to dvojsečná zbraň. V dnešnej dobe, keď už niekto postaví svoj album výhradne na tak notoricky známom výbere štandardov, tak väčšinou dúfam v milé prekvapenie v podobe veľmi originálnej a jedinečnej nenahraditeľnej interpretácie. Na albume The Moonlight Sessions je však nezvykle obyčajný prednes štandardov, ktorý veľmi nesklame, ale takisto vôbec neprekvapí. Lyn Stanley má krásne zafarbený altový hlas, ktorý sa v jazzovej interpretácii priam vyžíva, no zhudobnenie tohto albumu je veľmi predvídateľné, až účelové. Aranžmány týchto štandardov sa až príliš držia ortodoxného prednesu, ktorý v konečnom dôsledku vyznieva veľmi fádne. Možno práve k tomuto prispela nejednotná zostava. Album mohlo nahrať jedno stabilné kvarteto s hosťami, s väčším dôrazom na interpretáciu a osobný vklad. Pri počúvaní magického hlasu Lyn Stanley je to až smutné, pretože keby aranžmány boli spracované trochu originálnejšie, mohlo z tohto albumu vzísť niečo úplne iné. Jediná kompozícia, ktorá ma zaujala zhudobnením, je My Funny Valentine, kde klavirista jednoducho a efektne lyrickým zdržanlivým prednesom podfarbuje podmanivý a nežný hlas Lyn. Ku koncu predsa len milo prekvapila skladba Close Your Eyes svojím bluesovým spracovaním a pekným aranžmánom s ústnou harmonikou Hendrik Meurkensom. Toto CD neprekročilo hranicu priemernosti, ale nie je to prepadák a jedinečný hlas speváčky môže byť jedným z lákadiel na jeho vypočutie.

 

Hrajú:

Lyn Stanley – spev

Mike Garson, Tamir Hendelman a Christian Jacob – klavír

Chuck Berghofer – kontrabas

Ray Brinker, Joe LaBarbara a Bernie Dresel – bicie nástroje

Luis Conte – perkusie

John Chiodini – gitara

Chuck Findley – trúbka

Rickey Woodard – tenor saxofón

Bob McChesney – trombón

Hendrik Meurkens – ústna harmonika