Hudba a aj samotný prejav a oblečenie klaviristu a speváka Ronny Whytea sú ako stroj času, ktorý vás prenesie do 40-tych rokov, kedy bol Frank Sinatra absolútnou hviezdou. Minulosť je presne to, čo Ronnyho vo svojej tvorbe zaujíma. Pri otázke odkiaľ pochádza vždy smelo odpovedá: "z minulosti". Ronny Whyte patrí ku generácii už vymierajúcich barových muzikantov s typickým kabaretným prejavom, ako ho poznáme z čiernobielych filmov. Jeho vokálny prejav a lyrizmus sa ponáša na legendy spievaného jazzu ako Frank Sinatra, Nat King Cole a Tony Bennett. Ronny Whyte sa prezentuje prevažne vlastnou tvorbou, ktorá svojím charakterom dôveryhodne kopíruje kompozičné postupy jazzových štandardov. Album ponúka šestnásť skladieb, ktorých hlavným atribútom je melodickosť, jednoduchosť a uhladený salónny prejav. Whyteho klavírna hra je zväčša minimalistická a vystupuje len ako podporný sprievod, pričom hlavne ťažisko je v speve a melódiách. Album sa veľmi príjemne počúva a obzvlášť osloví pamätníkov 40-tych rokov a 50-tych rokov alebo fanúšikov tejto éry.