Anthony Tillmon "Tony" Williams (*12. decembra 1945 - †23. februára 1997), bol americký jazzový bubeník, ktorý je považovaný za jedného z najväčších jazzových objavov a z najvplyvnejších jazzových bubeníkov moderného jazzu, post-bopu a jazz fusion. Preslávil sa najmä ako fenomenálny 17-ročný spoluhráč v Milesa Davis Quintet.

Tony Williams sa narodil v Chicagu a vyrastal v Bostone. Na bicie sa začal učiť u bubeníka  Alana Dawsona už v ranom veku a ako 13-ročný už nastúpil profesionálnu muzikantskú kariéru so saxofonistom Samom Riversom. Ako 17-ročného ho objavil a pozval do svojho kvinteta Miles Davis, kde bol veľmi dôležitým členom kapely a tu zažil svoju veľkú jazzovú slávu. Jeho úžasná technika a spôsob hry na bicie (polyrytmika a metrické modulácie) zmenila dovtedajšiu filozofiu poslania a zvuku rytmiky v modernom jazze. Zhruba od roku 1960 sa stal stálou súčasťou jazzovej avantgardy v USA, svedčia o tom mnohé nahrávky, z ktorých mnohé (najmä s vlastnou formáciou „Life Time“) sú považované za najprogresívnejšie jazzové nahrávky všetkých čias. Aj keď bol spočiatku jeho avantgardný štýl hrania a smerovania jazzu odmietaný časťou jazzovej komunity, dnes je Tony Williams všeobecne uznávaný ako priekopník a objaviteľ spojenia jazzu s rockom, R&B a s funky. Takisto je považovaný za objaviteľa spôsobu hry na bicie, ktorý neskôr prevzali punk-rockoví a heavy-metaloví bubeníci. Spolupracoval s významnými hudobníkmi jazzu ako John McLaughlin, Larry Young, Hernie Hancock, Ron Carter, Wayne Shorter, Freddie Hubbard, Jaco Pastorius a iní. Tony Williams žil a učil v San Francisku až do svojej smrti. Zomrel na infarkt po rutinnej operácii žlčníka.

Výber z nahrávok pre profilové CD Tonyho Williamsa zastavil skvelý jazzový bubeník, rovesník a obdivovateľ Tonyho Williamsa Jack DeJohnette (*9.8.1942). Sú to snímky z rokov 1969-71 a Tony Williams v nich hrá väčšinou so svojími spoluhráčmi z „Life Time“ Larry Youngom-organ, Johnom McLaughlinom-gitara a Jackom Brucom-kontrabas. Sú to skladby: „Some Hip Drum Shit“ (W.Smith); „Emergency“ (T.Williams); „Mom and Dad“ (T.Williams); „Vashkar“ (Carla Bley); „Beyond Games“ (T.Williams); „The Urchins of Shermése“ (T.Williams); „Vuelta Abajo“ (T.Williams); „Clap City“ (T.Williams); „Allah Be Praised“ (L.Young); „Big Nick“ (j.Coltrane); „Via the Spectrum Road“ (T.Williams).

Teda !!!

To je paráda ako hrom! Ak si predstavíme, že nahrávky sú dnes už cca 45 rokov staré, tak sa tomu ani nechce veriť! To, čo sa v úvode píše, že ide o fenomenálneho a avantgardného jazzového bubeníka je viac ako pravda! Spôsob hry (a nielen Tonyho Williamsa, ale aj jeho spoluhráčov) je objavný, moderný a strhujúci aj dnes. Vďaka video nahrávkam z YouTube som si pozrel mnohé ďalšie snímky koncertov jeho Life Time, či Tony Williams Quinteta, či Miles Davis Quinteta, či úžasného sólového bubeníckeho festivalu Drum Clinic – a vôbec sa nečudujem, že jazzový svet šalel pri mene Tony Williams! Pre muzikantov – najmä bubeníkov, bude určite ešte dlhé, dlhé roky zdrojom inšpirácie a otvorenou učebnicou!