Lester Willis Young (*27.augusta 1909 - †15.marca 1959), bol jedným z najvplyvnejších amerických jazzových tenor saxofonistov. Na rozdiel od svojich mnohých rovesníkov, vynikal uvoľneným – až coolovým tónom, hrou v prepracovaných harmóniách a voľne sa orientujúcou v improvizáciách. Ako člen Big Bandu Count Basieho, sa rýchlo zaradil medzi jazzovú saxofónovú špičku. Svojou hrou ovplyvnil aj neskorších jazzových tenor saxofonistov – medzi inými aj Stana Getza, Wayna Shortera, Dextera Gordona, Gerryho Mulligana, Sonnyho Stitta, aj Charlieho Parkera.
Lester Young sa narodil v hudobníckej rodine vo Woodwille (štát Mississippi), neskôr sa rodina presťahovala do New Orleansu, kde sa u otca učil hrať na trúbke, husle, bicie a saxofóne. Do svojich 18-tich rokov hral v rodinnej kapele Young Family Band. V roku 1933 sa usadil v Kansas City a po krátkom čase sa stal členom vynikajúceho orchestra Count Basieho (CB). Nakrátko odišiel do orchestra Fletchera Hendersona, ale vrátil sa späť do CB big bandu. V roku 1940 opustil Cont Basieho definitívne a dal sa na voľnú kariéru muzikanta. Hral s Billy Holiday, so svojim bratom Lee, s Nat King Coleom a ďalšími. V priebehu 2. svetovej vojny ho v roku 1943 povolali do americkej armády ako bežného vojaka, kde nemal dovolené hrať na saxofóne. Vtedy sa u neho našli drogy a alkohol a dostal sa pred vojenský súd. Po jednom roku, strávenom vo väzniciach ho degradovali a prepustili do civilu. Po návrate z vojny sa aktívne vrhol do plodnej jazzovej kariéry. V roku 1946 sa pridal k projektu Normana Granza „Jazz at the Philharmonic“ a nasledujúcich 12 rokov s ním cestoval, hral, nahrával a koncertoval (spolu s Charliem Parkerom a Roy Eldridgeom). Jeho telesná kondícia ale pod vplyvom drog a alkoholu postupne upadala a to bolo cítiť aj na jeho hre. V roku 1955 ho pre duševnú krízu hospitalizovali. O rok sa vrátil a s elánom sa opäť vrhol do hrania. V tomto období hral s klavíristom Teddym Wlisonom, trúbkárom Roy Eldridgeom, trombonistom Vick Dickensonom, bubeníkom Jo Jonesom, Milesom Davisom a.i. V roku 1957 sa ešte stretol v jednej TV relácii s Billie Holiday, Ben Websterom, Colemanom Hawkinsom a Gery Mulliganom. Potom sa ale jeho fyzická kondícia prudko zhoršovala. Nejedol a veľa pil. V dôsledku toho ochorel na povýživu a nefunkčnosť pečene. Zomrel vo veku 49 rokov, krátko po návrate z Paríža do New Yorku.
Skladby pre toto profilové CD vybral a zostavil slávny jazzový saxofonista Wayne Shorter. Použil nahrávky Lestera Younga z rokov 1944-56. Sú tu: „I´ve Found a New Baby“ (S.Wiliams); „Pennies From Heaven“ (J.Burke); „I Didn´t Know What Time It Was“ (R.Rodgers); „The Man I Love“ (G.Gershwin); „Just You, Just Me“ (J.Greer); „Mean to Me“ (R.Turk); „All of Me“ (G.Marks); „Somebody Loves Me“ (G.Gershwin); „Lester Leaps Again“ (B.Clayton); „That´s All“ (B.Haymes); „I Want to Be Happy“ (V.Yoamans), a spoluhráči Lestera Younga v nich sú také mená ako: Nat „King“ Cole, Buddy Rich, Oscar Peterson, Herp Ellis, Ray Brown, Ray Eldridge, Vic Dickenson, Jo Jones, Teddy Wilson, Berney Kessel, Buck Clayton, a i.
Swing, mainstream, bepop – tieto všetky stopy cítiť z každého majstrovského tónu Lestera Younga! Nečudo, že bol ikonou amerického a svetového jazzu 40-tych a 50-tych rokov a je ňou dodnes! V jeho hre a v jeho odkaze nie je nič muzeálne ani zakonzervované – je to stále aktuálna inšpirácia pre všetkých hudobníkov, ale aj poslucháčov a milovníkov jazzu!
