Astrud Gilberto, rod.Weinert, (nar. 29.3.1940 v Bahii, v Brazílii), je brazílska speváčka, preslávená interpretáciou skladieb brazílskych rytmov samby a bossa-novy - a ich fúziou s americkým jazzom. Jej matka bola Brazílčanka a otec Nemec. Žila s rodinou v brazílskej Bahii, neskôr sa presťahovali do Ria de Janeira, kde sa v roku 1959 vydala za slávneho brazílskeho hudobníka a skladateľa Joäo Gilberta. V roku 1963 spolu emigrovali do USA, kde významne spolupracovali najmä so Stan Getzom, s ktorým naspievala mnohé albumy a absolvovala množstvo koncertov. Z tohto obdobia pochádzajú aj jej najznámejšie hity „The Girl From Ipanema“ (za ktorú bola aj neskôr odmenená cenou Grammy Award), „The Shadows Of Your Smile“, „Fly Me To The Moon“, „It Might As Well Be Spring“, „Love Story“, Day By Day“ – a mnohé ďalšie, napospol pochádzajúce z tvorivej dielne Joäo Gilberto / Stan Getz / Antonio Carlos Jobim. Napriek veľkej popularite, ktorú Astrud Gilberto získala, sa spevu nikdy nevenovala profesionálne.
Na CD „Look To The Rainbow“ naspievala Astrud Gilberto skladby: Berimbou (Moraes), Once Upon A Summertime (Mercer), Felicitade (A.C.Jobim), I Will Wait For You (Legrand), Frevo (A.C.Jobim), Maria Quiet (Gimbel), Look To The Rainbow (Harburg), Bim Bom (J.Gilberto), Lugar Bonito (Gimbel), El Preciso Aprender A Ser So, (Gilbert), She´s A Carioca ( A.C.Jobim). Výber, skvelé aranžmány a nahrávanie s výborným bigbandom viedol vynikajúci jazzový skladateľ a aranžér Gil Evans.
Ako sa uvádza v životopise, Astrud Gilberto nikdy neštudovala spev, ani sa spevu profesionálne nevenovala. Spievať začala na naliehanie svojho manžela Joäo Gilberta a tiež saxofónistu Stan Getza. Napriek tomu ju na vrchol jazzovej slávy vyniesol práve spev, konkrétne interpretácia najmä skladby The Girl From Ipanema, a potom aj iných bossa-nov, ktoré spievala spolu so skvelým tenorsaxofónom Stana Getza. Jej spevácky prejav je síce technicky veľmi obmedzený, monotónny, ale zato čarovne podmanivý. Ak by sme aj boli ochotní - jej ako sympatickej žene - tolerovať nepresnosti v intonácii, na mnohých miestach je to predsa len až bolestivé. Som presvedčený, že u nás v nahrávacom štúdiu by mala veľké problémy s hudobným režisérom... Ale Astrud Gilberto žila, spievala a nahrávala v kolíske jazzu v USA, a tu sa už pri vzniku jazzu zrodil zákon, ktorý robí jazz jazzom a ktorý – a právom – platí na celom jazzovom svete : ...že pred technickou perfektnosťou má prednosť jazzový výraz a duša. A to platí roky–rokúce nielen pri speve, ale aj pri hre na ktoromkoľvek hudobnom nástroji. Samozrejme, že ak je perfektná a strhujúca aj technika - aj jazzový výraz a jazzová duša, tak to je potom ideálne (!)
