Luiz Floriano Bonfá, ( 17.10.1922 – 12.1.2001 ), bol známy brazílsky gitarista a hudobný skladateľ. Narodil sa a aj zomrel v brazílskom Riu de Janeiro. Na gitaru sa začal učiť hrať už ako dieťa, neskôr začal dochádzať na štúdium a hodiny hry na gitaru, čo bol ale problém najmä kvôli dlhému a drahému cestovaniu. V roku 1947 sa predstavil v národnom rozhlasovom vysielaní, čo odštartovalo záujem verejnosti, ale aj odborníkov o jeho hru a tvorbu. Ako gitarista a spevák bol členom viacerých súborov a hudobných telies v Riu. Spolupracoval s mnohými významnými brazílskymi umelcami, no po zoznámení sa s Antoniom C. Jobimom, prenikol aj medzi špičku brazílskych hudobníkov – a to aj v oblasti jazzu, najmä pri spájaní jazzu s brazílskymi rytmami samby a bossa novy. Jeho gitarová hra sa vyznačuje mäkkou melodickou linkou a štýlom hry podobným ako Wes Montgomery. Za najznámejšie – ale isto nie najvýznačnejšie – sa považuje jeho autorstvo skladieb (najmä Manha de Carnaval) k slávnemu filmu Čierny Orfeus. Od roku 1960 do 1975 pôsobil aj v USA, kde slávil veľké úspechy jednak na samostatných koncertoch (napr.1962 v Carnegie Hall v NY), aj pri spolupráci s americkými jazzmanmi Stanom Getzom, Charliem Byrdom, Quincym Jonesom, aj Frankom Sinatrom. Jeho tvorba a popularita v posledných 10-rokoch života ustupovala do pozadia. Ako 78-ročný, 12.januára 2001 zomrel v Riu na následky rakoviny prostaty.

Na album The Brazilian Scene nahral spolu s malým obsadením aj veľkým orchestrom skladby: Avocado (L.Bonfa), Moonlight in Rio (L.Bonfa), Malaguena Salerosa (L.Bonfa), Zomba (L.Bonfa), Yesterday (Lennon-McCartney), That Old Black Magic (H.Arlen), I Can´t Give You Anything But Love, Baby (J.McHugh), Embolada (L.Bonfa), Bye Bye Blues ( Grey), Her Face (L.Bonfa), Sambalero (L.Bonfa), Dream Girl (L.Bonfa).

Hoci celý album je oblečený do mäkkého – až tanečného a filmového kostýmu samby a bossa novy – a s jazzom má tu len málo čo do činenia (aj jazzové štandarty „I Can´t Give You...“ a „Bye Bye Blues“, sú zahrané v mäkkom tanečnom rytme bossa novy), vôbec to nevadí, pretože skladby sú takto zámerne aranžované a interpretované Luizom Bonfom. A jemu jeho hudobný cit a koncertný gitarový rukopis nemožno v žiadnom prípade brať s nebodaj blahosklonným úsmevom! Naopak! Je to práve jemný a cenný hudobný dôkaz a dokument jeho životnej cesty a životnej scény – Brazílie. Klobúkom dole, seňor Luiz Bonfa !