Chesney Henry "Chet" Baker, Jr. (* 23.12.1929 v Oklahome USA – † 13.5.1988 v Amsterdame v Holandsku), bol legendárny a významný americký jazzový trúbkár, spevák, aranžér a skladateľ, ikona a predstaviteľ jazzového štýlu “west coast jazz” obdobia 1952-1988. Ako desaťročnému mu kúpil jeho otec (sám profesionálny gitarista a obdivovateľ trombonistu Jacka Teagardena) trombón. Malý Chet ale nadovšetko obdivoval Harryho Jamesa a tak po čase vymenil trombón za trúbku. Učil a naučil sa hrať prevažne ako samouk a preto čítanie z nôt mu robilo po celý život značné ťažkosti. O to citlivejšie vnímal a cítil zmysel pre harmóniu, melódiu a improvizácie podľa značiek. Po vojenskej službe v Európe (1946-50) sa vrátil do Los Angeles, kde ho Miles Davis pozval do svojho orchestra. Chet sa uplatňoval už ako známy a uznávaný trúbkár a stal sa členom orchestra Gerryho Mulligana, ktorý hral bez klavíra. To je vznik štýlu “cool jazz”. Mal už ale stále problémy s drogovou závislosťou, kvôli ktorej dokonca v jednej bitke prišiel o zuby. So zubnou protézou a handycapovaný hral ďalej svojim charakteristickým zádumčivým tónom v stredných a spodných polohách. Nahrával a spolupracoval s mnohými významnými hudobníkmi. Prijal angažmá na turné a neskôr na klubové hrania v Európe, od 1978 už žil v Holandsku. Pre veľmi silnú drogovú závislosť mal stále finančné problémy. 13.mája 1988 tragicky zomrel po (doposiaľ celkom presne neobjasnenom) páde z hotelového okna v Amsterdame. Chet Baker je výrazná jazzová osobnosť, bol za svojho života – a neskôr aj po smrti – ocenený viacerými cenami.

Spoločnosť Sony Music vydala v roku 2010 remix nahrávky z roku 1975 “Cool Chet Baker”, firmy Columbia. V albume hrá a spieva Chet Baker 7 slávnych skladieb: “Line For Lyons” (G.Mulligan), “She Was Too Good To Me” (R.Rodgers), “Autumn Leaves” (J.Kosma), “Concierto de Aranjuez” (J.Rodrigo), “Tangerine” (J.Mercer), “What´ll I Do” (I.Berlin) a “My Funny Valentine” (R.Rodgers), spolu s vynikajúcimi spoluhráčmi, z ktorých výberom spomenieme: Steve Gadd – bicie, Ron Carter – kontrabas, Paul Desmond – altsaxofón, Gerry Mulligan – barytónsaxofón, Ed Byrne – trombón a ďalší.

Pre mňa, ale som presvedčený, že aj pre väčšinu milovníkov jazzu, je Chet Baker symbolom fascinujúceho jazzového štýlu “cool”, v ktorom nevíťazí počet tónov zahraných za 1 sekundu, ale úžasný hudobný cit, nadhľad a rozvaha, nadrozmerné dialógy a empatia so spoluhráčom, muzikalita, prednes v harmonicky presných improvizáciách aj v melódii. Milujem tento jazzový žáner a keď počúvam legendárnu nahrávku skladby My Funny Valentine, mám tie povestné zimomriavky. A zároveň pokoru pred takými jazzmanmi akým bol Chet Baker.