Album Jazz Contrasts trúbkára Kennyho Dorhama je ďaľším z reedičných počinov producenta spoločnosti, ktorá pomáhala tvoriť a zobrazovať tvár moderného jazzu od polovice päťdesiatych rokov. Orrin Keepnews a Riverside Record spolu so spoločnosťami Blue Note, Prestige, či Pacific Jazz zachytávali na nahrávací pás momenty hudobného osvietenia, tvorivé akty špičkových jazzových hudobníkov tej doby, ich vývoj a zároveň vývoj samotného hudobného žánru. Jedným z nich je aj debutový album trúbkára, ktorého jeho jazzoví súputníci nenazývali inak ako K.D.

Výborný hudobník s veľkou hráčskou istotou a pevným lyrickým tónom začínal v big bandoch Billyho Eckstinea, Dizzy Gillespieho, Mercera Ellingtona a Lionela Hamptona. Prvýkrát upútal ako náhrada za Milesa Davisa v kapele Charlieho Parkera koncom roku 1948. Po tragickej smrti Clifforda Browna ho nahradil v kvintete Maxa Roacha, no v ére takých velikánov jazzovej trúbky ako Dizzy Gillespie, Miles Davis, Fatts Navarro alebo Clifford Brown zostal navždy v úzadí.

Jeho debutový opus si však zaslúži viac ako našu pozornosť. Šesť skladieb, tri pomalé balady, tri fastovky, ako ich ilustruje obal albumu. Na jednej strane usmiaty Kenny s trúbkou, na druhej strane vážny Kenny s harfou, (naozaj s naozajstnou harfou a tá sa objavuje aj na nahrávkach a nahradzuje sláčiky), album reprezentuje aranžérsku prácu mladého Gigi Grycea a dobovú snahu zakomponovať do jazzového súboru klasické nástroje. Musím povedať, že aj keď harfistka Betty Glamman neimprovizuje, jej vstupy pôsobia zaujímavo a organicky. Dostatok energických sól dodá zvyšok kapely. Tenorsaxofonista Sonny Rollins, klavírista Hank Jones, kontrabasista Oscar Pettiford, bubeník Max Roach a samozrejme sám leader, hrajú Falling in Love with Love, I´ll Remember April, Larue, My Old Flame, But Beautiful a La Villa ako z veľkej knihy jazzu. A aj keď jeden americký hudobný kritik napísal, že meno Kenny Dorham by mohlo byť synonymom pre „ podceňovaný“ a v tej dobe mal pravdu,vypočujte si toto CD a „ Nepodceňujte Kenny Dorhama „!