Billie Holiday, (vlastným menom Eleonora Fagan, známa aj pod pseudonymom „Lady Day“, 7.4.1915 – 17.7.1959), bola výnimočná americká jazzová speváčka, považovaná (spolu s Ellou Fitzgeraldovou a Sarah Vaughanovou), aj za najvýznamnejšiu jazzovú speváčku všetkých čias. Mala veľmi ťažké, problémové a aj legendami opradené detstvo. Narodila sa ako jedno zo 17-tich detí čiernej otrokyne, ktorá mala údajne len 13 rokov, keď sa jej narodila Billie. Rodičia sa veľmi rýchlo rozviedli a Billie sa celé detstvo túlala po uliciach. Bola v nápravných ústavoch, ako 11-ročnú ju znásilnili. Zarábala si ako prostitútka a aj spievaním v rôznych baroch – ale len za sprepitné. Až v roku 1933 ju náhodou objavil John Hammond, ktorý postrehol jej spevácky talent. Jej hlas je charakteristický a jedinečný. Od prvých nahrávok sa menil - dá sa povedať, že dozrieval. Bohužiaľ, pomerne rýchlo sa u nej prejavila náklonnosť a závislosť k drogám a alkoholu. Stratil sa jej hlasový rozsah, ale nie cit a frázovanie. K duševným a osobným problémom s drogami sa pridali rýchlo aj vážne zdravotné ťažkosti. Museli ju hospitalizovať a vo veku 44 rokov umrela na cirhózu pečene. Ako speváčka bez hudobného vzdelania dokázala prejsť kariéru postupne od nuly až po vrcholné koncerty v Carnegie Hall a Metropolitan Opera a v spolupráci so všetkými najjasnejšími hviezdami jazzového neba. Príbeh a popis jej, žiaľ, veľmi krátkeho života by zabral mnohostránkový elaborát.

V tejto edícii re-masterovaných profilových CD zakaždým zostavoval výber skladieb významný hudobník a kolega predstavovanej osobnosti. Je to tak aj v tomto prípade – skladby pre CD vybrala slávna americká jazzová speváčka Shirley Horn. Sú to tieto skladby: „Lover, Come Back to Me“ (S.Romberg); „Good Morning, Heartache“ (E.Drake); „Body and Soul“ (J.Green); „I Can´t Face the Music“ (R.Bloom); „Solitude“ ( D.Ellingtom); „I Cried for You“ (A.Freed); „My Man“ (M.Yvain); „I Must Have That Man!“ (J.McHugh); „He´s Funny That Way“ (R.Whitting); „Please Don´t Talk About Me When I´m Gone“ (S.Stept); „Don´t Explain“ (A.Herzog); „Strange Fruit“ (D.Mendelsohn); „Got Bless the Child“ (A.Herzog – B.Holliday); „Some Other Spring“ (A.Herzog); „Fine and Mellow“ (B.Holliday); „Lady Sings the Blues“ (B.Holliday). Skladby boli v origináloch nahraté v rokoch 1945-1955 s rôznymi orchestrami a spoluhráčmi, ktorých všetkých nemožno vymenovať.

Billie Holiday je nesporne legenda a ikona svetového jazzu, konkrétne v oblasti ženského jazzového spevu. Jej hlas a typický prejav je nezameniteľný. Ja sa ospravedlňujem, ale výber nahrávok tohto albumu ma nenadchol – zdá sa mi monotónny (prevažne pomalé balady a rovnaké „jammové“ klubové podanie) a nebyť niektorých výborných muzikantských pasáží (Oscar Peterson, Ray Brown...) a jednej (!) svižnejšej swingovej a aj náležite swingujúcej skladby „Please Don´t Talk About Me...“, bol by album príliš jednotvárny. Nie som špecialista a znalec dokumentácie a nahrávok Billie Holiday, ale som presvedčený, že playlist mohol byť reprezentatívnejší – určite by bolo z čoho vyberať!