Sarah Vaughan Lois (27.marec 1924 - 3.apríl 1990) jedna z najznámejších amerických svetových jazzových speváčok, dostalo sa jej označenie “jeden z najúžasnejších hlasov 20.storočia”. Sarah sa narodila ako nemanželské dieťa v Newarku. Rodičia boli veľmi pobožní a s láskou k hudbe, ktorú vštepovali aj Sarah. Začala sa učiť na klavíri ako 7-ročná a začala aj spievať v kostolnom zbore. Ešte ako žiačka strednej školy tajne chodila do nočných klubov počúvať hudbu, ale niekedy aj hrala na klavíri a spievala.

Prelomom sa stalo jej víťazstvo na súťaži talentov v harlemskom Divadle Apollo v roku 1942, kde zahrala a zaspievala skladbu Body and Soul. Takmer hneď potom sa začala jej spolupráca s Earlym Hinesom a jeho orchestrom (s Dizzym Gillespiem a Charliem Parkerom) a so spevákom Billym Eckstinom. Ten si neskôr (1943) založil vlastný orchester s významnými sólistami (Miles Davis, Kenny Dorham, Art Blakey, Fats Navarro, Dexter Gordon, ...) a Sarah angažoval ako speváčku a klavíristku. V roku 1944 sa Sarah vydala na sólovú jazzovú spevácku kariéru a vznikli jej prvé nahrávky – najmä nahrávka “Lover Man” (s Ch.Parkerom a D.Gillespiem) jej otvorila dvere a aj uznanie kritiky. Sarah podporovali najmä veľké gramofónové a nahrávacie spoločnosti Continental, Musicraft, ale najmä mamutia Columbia. V 50-tych a 60-tych rokoch bola k nej jazzová kritika sice dosť zdržanlivá – vyčitala jej účasť aj v oblasti populárnej hudby. Ale v rokoch 1973 a 1975, ju už označili za najlepšiu jazzovú speváčku. Osobný život speváčky nebol vydarený. Bola trikrát vydatá a nemohla mať vlastné deti. Adoptovala si dievčatko. Sarah Vaughan bola v roku 1954 ocenená uvedením jej nahrávok do Grammy siene slávy. Po roku 1989 ju zdravie začalo opúšťať a zistila sa u nej rakovina pľúc. Zomrela 3.apríla 1990 ako 66-ročná.

Skladby pre tento album zostavila speváčka Dee Dee Bridgewater takto: “The Sweetest Sounds” (R.Rodgers); “Misty” (E.Garner); “Shulie a Bop” (S.Vaughan); “Summertime” (G.Gershwin); “Corcovado” (A.C.Jobim); “I´ll Be Seeing You” (S.Fain); “Just One of Those Things” (c.Porter); “Smoke Gets in Your Eyes” (J.Kern); “Broken-hearted Melody” (S.Edwards); “Poor Butterfly” (R.Hubbell); “Doodlin´” (H.Silver); “Detour Ahead” (Lou Carter); “Little Girl Blue” (R.Rodgers); “Dreamsville” (H.Mancini); “My Man´s Gone Now” (G.Gershwin); “No Count Blues” (T.Jones).

Zaujímavé, a priznám sa, že aj ja som kedysi a istý čas mal tendenciu považovať Sarah Vaughan za “konkurenciu” mojej favorizovanej Elly Fitzgeraldovej. Omyl, priatelia! Sarah Vaughan je jednoducho iná – a ďalšia - vynikajúca jazzová speváčka so svojím vlastným prejavom! Jej školený krásny a čisto intonujúci hlas a spev prirovnávali aj k veľkým operným speváčkam, ale s tým rozdielom, že Sarah výškové rozdiely prekonáva prirodzene bez falzetového registra. Áno, spievala aj soulové a pop hity v popových a veľkolepých show, ale to nijako a vôbec z jej jazzovej veľkosti neuberá! Ak si vypočujete napríklad neskutočnú verziu s neuveriteľne swingujúcou a improvizáciami ozdobenou melódiou v skladbách “Smoke Gets in Your Eyes” alebo “Corcovado”, myslím, že uznáte, že miesto a pozícia Sarah Vaughan na vrchole jazzovej hory je oprávnená. Výber a “dramaturgia” tohto CD sú vynikajúce !