James Smith Oscar, „Jimmy Smith“ (* 8.12.1928 v Pensylvánii USA – † 8.2.2005 v Arizone USA), bol jazzový hudobník, ktorý sa preslávil najmä ako jazzový hráč na elektrickom organe značky Hammond B3. Zároveň však preslávil aj tento nástroj, preto je Jimmy Smith uznávaný ako priekopník využitia Hammondu v jazze a vzorom pre nasledujúce generácie. Začínal ako klavírista, ale zvuk organu Wild Bill Davisa si ho navždy podmanil. Kúpil si organ, prenajal starý sklad v ktorom začal cvičiť a o rok-dva nato sa revolučne presadil nový zvuk jazzového prejavu a nového nástroja. Typickým pre Jimmyho Smitha bola bravúrna klávesová a improvizačná technika, ako aj vtedy úplná novinka: basové linky a figúry hrané nohami na spodnom pedálovom basovom manuáli. Na jazzovom nebi zažiarila nová hviezda - Jimmy Smith a jeho Hammond organ! Bol priekopníkom nového výrazu v jazzových žánroch: soul, hardbop, jazz-funk a jazz-fusion. Nahral neskutočné množstvo skladieb, albumov, podkladov pre muzikály a filmy, absolvoval obrovské množstvo koncertov po celom svete. Spolupracoval s tými najlepšími jazzovými inštrumentalistami a spevákmi. Jimmy Smith bol ocenený najvyš-

šou cenou Jazz Award Master.

Výber skladieb pre tento album zostavil americký soulový saxofonista a skladateľ Grover Washington Jr. (*1943-†1999). Sú to skladby, ktoré Jimmy Smith nahral s rôznymi formáciami a orchestrami v rokoch 1962 - 1995 : „The Champ“ (D.Gillespie); „Refractions“ (O.Nelson); „Who´s Afraid of Vigginia Woolf?“ (D.Kirkpatrick); „I´m an Old Cowhand“ (J.Mercer); „Walk on the Wild Side“ (E.Bernstein); „Hobo Flats“ (O.Nelson); „Blues for J“ (J.Smith); „L´il Darlin´“ (N.Hefti); „Ol´ Man River“ (J.Kern); „Call Me“ (T.Hatch); „Slaughter on Tenth Avenue“ (R.Rodgers); „Organ Grinder Swing“ (W.Hudson).

Skladby zostavil Grover Washington Jr. veľmi citlivo a so zmyslom pre pútavosť a hudobné kontrasty. Máme možnosť počuť Hammond Jimmyho Smitha v rôznych podobách : hrá skladby v jemnom komornom triu s mäkkou gitarou a bicími a tiež hrá ako súčasť skvelého big bandu Olivera Nelsona. Vo všetkých nahrávkach je to parádny swingujúci štýl plného zvuku elektrického organu, ktorý vie byť nekompromisne dominantný aj jemný a komorný. Pre mňa je to výborný album s výbornou muzikou Jimma Smitha a aj jeho spoluhráčov.